Jestvuje rastlinka, čo dokáže vyliečiť všetky choroby? Akýsi univerzálny všeliek? Dnes podobné otázky zaváňajú šarlatánstvom, ale vráťme sa pár storočí dozadu, keď sa o takejto byline zmieňoval sám Plínius Starší, jeden z najväčších učencov antiky. Meno spomínanej byliny je silphium a kolískou Kyrenaika (dnešná Líbya), vlastne jej jediným domovom. Táto rastlina totiž rástla výlučne na Kyrenaike v úzkej pobrežnej oblasti.
Kyrenaika je historickým územím na východe dnešnej Líbye. Jej meno je odvodené od názvu mesta Kyrené, ktoré bolo založené roku 631 pred Kr. kolonistami z Théry. Tých vyhnalo z domova sedemročné sucho, a tak na radu delfskej veštiarne sa vydali na more pod vedením istého Batta, ktorého potomkovia neskôr spravovali Kyrenaiku. Úrodná oblasť v okolí novozaloženého mesta priťahovala ďalších osadníkov. Vznikali nové mestá, ktoré vytvorili spolu s Kyrené tzv. Pentapolis (gr. päť miest; tých miest však bolo viac). Patrili doň: Apollonia, Teucheira, Berenice a Barca. Tabula Peutingeriana špecifikuje Pentapolis ako mestá na východ od Veľkej Syrty a uvádza ešte Ptolemais, Hadrianopolis, Callis a Cenopolis.
Mapa s umiestnením starovekej Kyrenaiky
Kyrenaika bola natoľko silná, že roku 570 pred Kr. dokázala odraziť Egypťanov a Líbyjcov. O niečo neskôr si však egyptský faraón Amasis vzal za ženu kyrénsku princeznú. V roku 525 pred Kr. však podľahli Peržanom v bitke pri Pelusiu a stali sa ich poddanými až do čias Alexandra Veľkého. Po jeho smrti sa Kyrenaika zmietala v občianskej vojne, kým v roku 322 pred Kr. Ptolemaios I. Sotér neprebral nad ňou zodpovednosť. Kyrenaika sa tak dostala pod vplyv Egypta. Prvým a zároveň posledným samostatným vládcom Kyrenaiky bol Ptolemaios Apión, ktorý ju po svojej smrti v roku 96 pred Kr. odkázal Rimanom.
Medzi rokmi 78 a 66 pred Kr. bola Kyrenaika organizovaná ako jeden administratívny celok spolu s Krétou. V roku 20 pred Kr. sa stala senátorskou provinciou rovnako ako jej západný sused Prokonzulská Afrika. V roku 296 Dioklecián rozdelil územie na Libyu Superior alebo L. Pentapolis, ktorú tvorili Pentapolis spolu s Kyrénou a na Libyu Inferior alebo L. Sicca Marmarica, kde bolo len jedno významné mesto, dnešný Port Paraetonium. Spravoval ich praeses, čosi ako guvernér. Obe patrili k diecéze Egypta. Po zemetrasení sa hlavné mesto presťahovalo do Ptolemaisu v roku 365. V roku 395, keď cisár Teodosius rozdelil rímsku ríšu, Kyrenaika pripadla Východorímskej ríši.
Vykopávky starovekého mesta Kyrené
Vráťme sa však k silphiu. Táto rastlina bola tak kľúčová pre kyrénsku ekonomiku, že bola dokonca vyobrazená na minciach. Získavala sa z nej totiž cenná živica. Používala sa aj pri varení, možno ju nájsť aj v receptoch od Apicia. Údajne liečila kašeľ, boľavé hrdlo, horúčku, tráviace ťažkosti, bolesti, bradavice a iné druhy chorôb. Na základe Plíniovej správy, že „zvyšuje menštruačný výtok“ sa uvažuje aj o jej antikoncepčnom využití. Vzhľadom na to, že mnohé druhy z rodiny petržlenov majú estrogénové vlastnosti a obzvlášť divá mrkva je abortifacient, je celkom možné že rastlina bola využívaná aj na prevenciu, či ukončenie tehotenstva. O tom, že táto rastlina bola dôležitá, svedčia aj minojské, či egyptské znaky, reprezentujúce silphium. Bola obľúbenou vo všetkých stredomorských kultúrach. Rimania ju vyvažovali denármi. Podľa legendy bola darom boha Apolóna.
Jej presná identifikácia je nejasná. Možno patrila do zaniknutého radu ferule, možno do celého radu obrých feniklov. Alebo asafoetida, ktorú uvádza aj Strabo, išlo však o jej lacnejšiu náhradu. Keďže nie je jasný jej druh, nemožno určiť ani dôvod, prečo vyhynula. Ponúkajú sa možnosti ako spásanie dobytkom (mohla mať vplyv na kvalitu mäsa), či dezertifikácia. Ďalším faktorom môže byť poľnohospodárstvo. Rimania totiž intenzívne obrábali pôdu a podľa Theofrasta, silphium mohlo rásť len vo voľnej prírode. Podľa Plínia, posledná byľka bola vystavená ako kuriozita za cisára Nera. Jej symbol niesli talianske jednotky, ktoré bojovali v severnej Afrike počas 2. svetovej vojny.
Význam rastlinky dokazuje to, že sa dostala až na staroveké mince
Okrem silphia Kyrenaika vyvážala aj jačmeň, pšenicu, olivový olej, víno, figy, jablká, vlnu, ovce a dobytok. Z Kyrenaiky pochádzali mnohé známe osobnosti,, napr. Šimon z Kyrény, ktorý údajne pomáhal nosiť Ježišovi kríž, či básnik alexandrijskej moderny Kallimachos, taktiež slávny Eratosthénes považovaný za zakladateľa geografie.
