Keď sme predošlé dni kolisali na krivke hore a dole, tak teherán pre nás znamenal pád až na dno. Ráno sme skoro vstali a šli do mesta. Čakala nás tortura vybavovania predĺženia víz. To bolo ale nic oproti tomu, čo nasledovalo. Naša expedícia sa možno predčasne skončila a my sme radi, že sme vyviazli so zdravou kožou.
Teherán je popretkavany dialnicami zo severu na juh a zo západu na východ. Smerom bližšie do centra premávka výrazne hustla a nás stalo kopec času, kým sme sa dostali k budove imigračnej polície. Tam nás odkázali na ine oddelenie zasa na východe mesta. Davy ľudí a papierovacky zabrali nejaký čas, ale šlo to rýchlo. Keď sme pani pri okienku povedali, že by sme to potrebovali ešte dnes, tak to posúrila a za pár hodín sme mali predĺženie. Aj s cestou do banky a so zaplatením poplatku. Keďže bolo ešte len tesne poobede, zamierili sme smerom k turkmenskej ambasáde po víza. Tá sa nachádzala zasa ďaleko na západe teheranu. Počas cesty mestom nás začal obiehat biely peugeot 206. Cez okienko nám z neho mávali mladí iranci a naznačovali nám, že sa chcú s nami odfotit. Ukázali sme im, že nemáme čas a ponahlame sa preč. Zišli sme na druhý smer diaľnice mestom a auto sa objavilo znova. Ukazovali na nás, že chcú fotku. Dole pod zjazdom z mosta pred nami zastavili. Povedali sme si, že dobre, budú to asi dvestopatdesiati iranci, s ktorými sa vyfotime a ideme rýchlo ďalej.
Chalani vystúpili a začali sa s nami fotiť na svoj iPad. Striedali sa okolo nás jeden po druhom a nestačili sme ich ani vnímať. Málo nám byť divne, že sa nefotia s autom, ale stavali sa s nami do svahu. Zasa ale, nebolo to prvýkrát. pristavilo sa pri nás ďalšie auto, vystúpil z neho starší pán a pýta sa, či nemáme problém. Mladíci mu vravia, že sa fotime a on teda odchádza preč. Po ceste okolo nás prechádzajú desiatky áut za minútu.
Pozdravili sme sa a začali nasadat do auta. Chlapíci zašli k peugeotu až na jedného, ktorý začal obchadzat naše auto. Skusil nastupit dozadu. Pozerám po nom, čo robí a vravím mu po anglicky, že nemáme čas, musíme ísť. Chlapík nastupuje na vodicove miesto, majo po ňom kričí. Vravím si, že ten blbec si chce pozrieť auto z vnútra poturovat motor alebo dačo podobné. Nastúpil som na miesto spolujazdca a snažím sa ho poslať von z auta. Chlapík niečo nesuvisle huci. Stále si myslím že je to vtip. Macha mi pred hlavou rukou a ja neviem čo tym myslí. Má dačo v tej ruke. Že je to nôž som si všimol až o sekundu neskôr, keď mi asi na piaty pokus pristál v ruke. V tesnom priestore sa nedá nic robiť, slzak je vzadu, na toto sme neboli pripraveni. Jediná možnosť bola rýchlo vystreliť dverami von. Čo sa stalo si uvedomujem až v momente, keď pridáva a auto sa pohyna preč. Chlapi naskakuju do peugeota a idu za ním. Majo s matejom sa snažia vodiča ešte zastaviť ale je to beznádejne. Jedine co som stihol spraviť bolo, že som vytiahol mobil a namiesto fotky natočil auto útočníkov a odchod nášho. Tváre som nedal. Cvakol som ich až keď nasadili, inak by som asi prišiel aj o mobil. Auto mizne na diaľnici uprostred teheranu a my ostávame len v zabkach, tričkách, našťastie s pasmi a peniazmi a jediným mojim mobilom. Všetko ostatné mizne definitívne preč.
Udialo sa to tak rýchlo a nečakane, že sme si nestihli ani zapamätať útočníkov. Zistil som, že mám značku auta natocenu na mobile, tak sme rýchlo popri ceste utekali k najbližším ľuďom na malom parkovisku asi sto metrov od incidentu. Zhamovali sme ich,aby nám zavolali políciu. Chalani boli hotoví, ja som sa snažil ešte zistiť, kde som dostal zásah. Našťastie len špičkou noža do zápästia, takže som nepotreboval ani ošetrenie. V kuchyni by som sa poranil horšie. No bol som rád, že to dopadlo len tak. Mať nôž v pohybe desať centimetrov od tváre v uzavretom priestore nie je veru ľahká situacia.
Chlapom na parkovisku chvíľu trvalo kým pochopili, čo sa nám stalo. Začali volať políciu. Jeden pán nás zobral do auta a viezol na stanicu. Keď príliš dlho kruzil a nevedel žiadnu nájsť, zastali sme na zastávke. Veľmi rýchlo sme usúdili, že nemôžeme veriť nikomu a z auta sme vyskakali von medzi ľudí. Ak by sme prisli ešte o peniaze a doklady tak je úplne koniec. Navyše, v telefóne som mal dôkazy. Pán vyšiel z auta za nami von a snažil sa nám vysvetliť, že to myslí dobre. Lenže nevedel anglicky. Chápal, že mu nedôverujeme, tak zostal s nami čakať na hliadku. Ponúkol nám cigarety a neustále volal na políciu. Keď došiel policajt na motorke, nasadli sme naspäť do auta a odišli na najbližšiu stanicu.
Začala sa pre nás procedúra chodenia zo stanice na stanicu a vyplnania zápisníc. Dôstojník na prvej povedal, že takýto prípad za 29 rokov nezažil a dal do pohotovosti všetky dostupné jednotky. Na stanici nik nevedel poriadne anglicky, ale našťastie tam bol mladý Iranec, ktorý nám perfektne všetko prekladal.
Zavolali sme urýchlene na slovenskú ambasádu a požiadali o podporu. Aj to sme museli robiť z cudzích telefónov, pretoze môj jediný, čo ostal, nemá iránsky roaming. Večer sme zostali v hosteli a na druhý deň už na ambasáde. Sedeli sme na záhrade vlastne už na slovensku, pod iranskym nebom, počúvali sinatru, metallicu, mansona a uvolnovali sa.
Biely peugeot použitý pri lúpeži bol ukradnutý deň predtým. Našiel sa zakrátko na parkovisku v štvrti, kde sme vybavovali predĺženie víz. Ocihali si nás zrejme už tam. Jediná nádej na vypatranie páchateľa podľa značky vyhasla.
Vasiľ sa našiel až za dva dni, na parkovisku odtahovky asi 50 km za teheranom. Majiteľ parkoviska kontaktoval políciu a my sme ho šli z ambasády pozrieť a identifikovať. Bol tam medzi znicenymi autami na prasnom parkovisku. Zo strechy všetko zmizlo, vnútro bolo celkom vykuchane a neostalo tam takmer nic. Vraj mu chybala aj baterka, žiarovky zo svetiel boli preč a na okne bol vystriekany hasiaci prístroj. Pod kapotu a do kufra sme sa nepozerali. Zavolali sme policajtov a urgovali ich, aby zobrali otlacky prstov, lebo tých tam bolo neúrekom. Dostali sme priamy prikaz opustiť miesto a ísť na ambasádu. Jeden z policajtov v civile chcel môj mobil s fotkami miesta. Obviňoval ma, že som si ho odfotil. Našťastie som sedel v diplomatickom voze s vlajockou, tak ho náš šofér poslal do čerta, že v aute nemá žiadne právomoci. Odvtedy sme dostali zákaz vystúpiť. Boli sme úprimne radi, že sme v tom voze.
Toto by ste od islamskej republiky v strede ramadanu pod silným drobnohľadom bezpečnostných zložiek nečakali. čakali sme nejaké pokusy inde, no v iráne by nás to ani nenapadlo. A práve preto sme o všetko prišli, lebo sme ostali prekvapení. čo bude nasledovať ďalej nevieme. mozeme len čakať.
do teheranu prišiel medzičasom aj tím expedície škoda simply never, ktory pricestoval na felicii. dostali od nás varovanie a pokyny, aby nikomu v meste nezastavovali a dobre upratali svoje auto. kazdopadne teheranci nedokážu pochopiť, ako sa mohla lúpež odohrať na tak rušnej ceste. museli sme si vyčerpať smolu plnými duskami.
