Bejrút je hlavným mestom Libanonu. Tak ako Damask pre Sýriu je Bejrút vstupnou bránou do krajiny. Mesto prežilo dve desaťročia konfliktov a vyslúžilo si pomenovanie „Mesto, ktoré nikdy neumiera“.
Archeologické vykopávky odhalili mnohé hodnotné náleziská z fenického, rímskeho, byzantského, perzského a osmanského obdobia.
Po vojne začína Bejrút, ako perla Libanonu, znova ožívať. Obnovuje sa tu obchod, bankovníctvo a finančný sektor. Mesto je známe svojim nočným životom v centre, ktorý sem každoročne láka množstvo turistov zo zahraničia. Bejrút bol kedysi nazývaný „Parížom východu“. Bolo to významné módne centrum, avšak v poslednom období mu uškodili hlavne ozbrojené konflikty, občianska vojna a nedávno i útok Izraela.
Miestom v Bejrúte, ktorému sa určite nevyhne žiaden návštevník, je promenáda na pobreží Stredozemného mora. Je to obľúbená časť mesta, plná kaviarní a reštaurácií, s rybármi a pouličnými predavačmi kukurice, kávy a pod. Na pobreží sa tu nachádzajú tzv. „Pigeon grottoes“ (Holubie útesy), ktoré sú turistickým znakom mesta a vyhľadávaným miestom v Bejrúte.
Medzi zaujímavé pamiatky tohto mesta patria antické ruiny rímskych kúpeľov, rímske stĺpy či fenický val. Archeologické vykopávky v Bejrúte majú potenciál stať sa najväčším projektom mestskej archeológie na svete. O tom, že Bejrút mal kontakty s Egyptom v druhom tisícročí pred Kr. svedčí aj nález sfingy z roku 1926. K pamätihodnostiam hodným návštevy patria i Národné múzeum, Omarova mešita či katedrála sv. Juraja.
Byblos je antické prístavné mesto s fenickou tradíciou. Pôvodne to bola neolitická rybárska osada, no neskoršie zbohatlo ako obchodné centrum s papyrusom. Zhruba okolo roku 3000 pred Kr. sa tu začala veľká urbanistická expanzia. Vyvážalo sa drevo z libanonských cédrov do Egypta a naspäť sa vozilo zlato, papyrus a hodváb, čo viedlo k prosperite mesta. Byblos je jedným z miest, kde sa vyvinula fenická abeceda. Neskôr ovládali toto mesto Gréci a do roku 395 po Kr. Rimania. V stredoveku začal význam tohto mesta upadať.
Medzi pamiatky mesta Byblos patria hlavne križiacky hrad, ruiny antických chrámov, rímske divadlo, kráľovské hrobky a opevňovacie valy. Zaujímavým je aj kostol sv. Jána, ktorý tu postavili križiaci v 12. storočí. Nachádza sa vo vnútri hradieb v stredovekej časti mesta.
Okrem historických pamiatok si môže turista vychutnať čaro miestneho trhoviska či prístavu. Môže prejsť z minulosti do modernej súčasnosti prechádzkou od ruín až k pešiemu trhovisku.
Po dlhom období zabudnutia vzrástol význam mesta počas vojny v rokoch 1975-1990, kedy boli komerčné aktivity presunuté z Bejrútu do iných miest.
Beiteddine
Tento palác je skvostným príkladom libanonskej architektúry skorého 19. storočia. Nechal ho postaviť emir Bechir Chehab II. Žil tu so svojou rodinou kým neodišiel do exilu. Neskôr, za osmanskej ríše, bol palác sídlom guvernéra. Po vyhlásení nezávislosti v roku 1943 sa stal letným sídlom prezidenta a dnes je palác hlavnou turistickou atrakciou.
Músov zámok
V pohorí medzi Deir el-Qamar a Beiteddine sa nachádza Músov zámok. Zrodil sa zo sna muža, ktorý veril, že nič nie je nedosiahnuteľné. Staviteľ hradu Músa Al- Maamari si uskutočňoval svoj detský sen. Najskôr kúpil kus zeme a potom v priebehu 35 rokov svojimi vlastnými rukami vytesal a vyryl každý kameň na stavbu hradu. Snažil sa rekonštruovať výjavy z denného života Libanonu naprieč jeho históriou. V zámku sa nachádzajú miestnosti s figurínami, ktoré vyobrazujú scény zo života, v múzeu nájdeme okolo 3000 kusov zbraní pochádzajúcich z antických čias až po 20. storočie.
Baaqline
Táto horská dedina bola založená v 12. storočí a slúžila ako centrum miestneho kráľovstva. V 17. storočí musel emir toto miesto opustiť pre znižujúce sa zásoby vody. Neskôr bola dedina sídlom hlavy náboženskej sekty. Nachádzajú sa tu administratívne budovy náboženskej sekty a palác šejka Husseina Hamadeh. Z prírodných pamiatok je zaujímavé údolie s 12 kilometrov dlhým chodníkom vedúcim k prírodnému bazénu.
Jounieh
Toto mesto sa nachádza iba 15 kilometrov severne od Bejrútu. Je to mesto antických civilizácii a zároveň moderné obchodné centrum. Medzi historické atrakcie patrí staré kamenné trhovisko s obchodíkmi, kaviarňami a reštauráciami. Toto mesto, ležiace v zátoke na pobreží, je ideálnym miestom pre milovníkov nočného života. Nachádza sa tu známe „Casino Du Liban“ a mnohé nočné kluby.
Baalbek
Bolo antické mesto siahajúce do obdobia Gréckej nadvlády, kedy sa volalo Heliopolis. Mesto ležalo na dvoch významných obchodných cestách a bolo taktiež regionálnym skladiskom pšenice. Mesto s dvoma gigantickými antickými chrámami bolo pravdepodobne najvýznamnejším historickým mestom v krajine. Nachádzajú sa tu najvyššie stĺpy aké boli kedy vztýčené a najväčšie vytesané kusy kameňa.
Baalbek postupne začal upadať. Za cisára Theodosia bol rozobratý oltár Jupitera a kamene použité na stavbu kresťanského kostola. Svoje miesto postupne strácal i v stredoveku, kedy boli jednotlivé pamiatky transformované do opevnenia, čo im uškodilo. Najväčšie škody ale napáchali v priebehu jednotlivých storočí zemetrasenia.
Najpôsobivejšia časť Baalbeku je azda jeho Veľký chrám, ktorý sa skladá zo štyroch častí. Prvou časťou je monumentálny vstup – Propylaea, hexagonálne nádvorie, veľké nádvorie a samotný chrám boha Jupitera, kde sa nachádza šesť slávnych stĺpov (niečo ako Tetrapylón v Palmyre).
Hexagonálne nádvorie slúžilo ako vstupná brána na posvätné hlavné nádvorie, ako priechod a spoločné priestory, kde sa delili veriaci podľa ich postavenia. Za Theodosia bolo toto nádvorie prerobené na kostol Panny Márie.
Hlavné nádvorie bolo posvätné miesto určené pre obety. V strede otvorenej časti sa nachádzali dve veže hlavného oltára, kde sa konali obety. Tieto boli zničené v neskoršom období a nahradila ich kresťanská bazilika, z ktorej sa však nič nezachovalo. Nič sa nezachovalo ani z oltárov a drevených striech.
Zrejme najzaujímavejšou časťou objektu je Jupiterov chrám so svojimi šiestimi impozantnými stĺpmi, ktoré tvorili časť pôvodnej budovy s 54 stĺpmi. Tieto stĺpy siahajú do výšky 22 metrov a boli postavené za vlády cisára Nera. Celý chrám stojí na podstavci, ktorý ho vyvyšuje o 7 m nad úroveň nádvoria a o 20 m nad úroveň okolitého terénu. Súčasťou konštrukcie chrámu sú aj tri gigantické kamene, z ktorých každý váži cez 1000 ton.
Vedľa Jupiterovho chrámu sa nachádza chrám boha Bakcha, rímskeho boha vína a extázy. Chrám vznikol niekedy v 2. st. po Kr. a je to najzachovalejší rímsky chrám v regióne.
Neďaleko Baalbeku sa nachádza kameňolom, odkiaľ pochádzajú tri gigantické kamene použité v podstavci chrámu Jupitera. Podľa vedcov bolo treba na premiestnenie kameňov z lomu viac ako 40 000 mužov. Kameň, ktorý sa tu nachádza je považovaný za najväčší opracovaný kameň na svete.
Tripolis je druhé najväčšie mesto Libanonu a centrálne mesto severu krajiny. Leží asi 85 km severne od Bejrútu.
Mesto s pôvodne fenickým osídlením už v 9. st. pred Kr. . neskôr ovládali Rimania, Peržania, Arabi a Turci. V roku 1109 ho obliehali a dobyli križiaci. Ich prítomnosť sa spája so zničením mnohých pamiatok, vrátane slávnej Tripoliskej knižnice. Počas križiackej nadvlády nad Svätou zemou bol Tripolis sídlom rovnomenného kniežatstva. Komerčný význam a prosperita mesta vzrástla počas dlhej osmanskej nadvlády, v období ktorej pribudlo v meste veľa významných budov.
Okrem stredovekých budov, akými sú hrad či kúpele, návštevníkov upútajú aj miestne trhoviská s predajcami parfumov, mydla a šperkov a staré karavánne stanice .
V 12. storočí, na skale čnejúcej nad mestom Tripolis, bola postavená Citadela – hrad Saint Gilles. V tejto fátimovskej pevnosti pribudol počas križiackej nadvlády kostol. Súčasná pevnosť je výsledkom rekonštrukčných prác v 19. storočí.
Zaujímavou a neoddeliteľnou súčasťou mesta je aj jeho dnešný, stále rušný prístav a neďaleká „Veža dvoch levov“.
Neoddeliteľnou súčasťou mesta sú jeho stredoveké trhy. Najstarším, zo 14. storočia pochádzajúcim trhom, je „Trh krajčírov“. Bol postavený zo zvyškov byzantských a križiackych monumentov. Ďalej sa tu nachádzajú trhy zlata a mydla. Trh mydla bol pôvodne vojenskými kasárňami.
Týros je staré fenické mesto, ktoré v minulosti bohatlo predovšetkým zo svojich kolónií, z výroby purpurom farbených textílií a zo stavby lodí. Mesto bolo posvätným mestom Feničanov. V roku 333 pred Kr. chcel Alexander Veľký počas vojen s Perziou ovládnuť pobrežie. Jeho žiadosť o vstup do posvätného mesta mu však bola odopretá a preto začal mesto obliehať. Obliehanie trvalo sedem mesiacov. Aby Alexander dosiahol hradieb ostrovnej časti mesta, prikázal k nim vybudovať násyp. Mesto dobyl a vypálil. Počas jeho obliehania zahynulo 6000 jeho obyvateľov.
V rímskom období boli v meste vybudované mnohé významné stavby: akvadukt, víťazný oblúk a obrovský hipodróm.
V roku 634 mesto dobyli islamské armády, napriek tomu naďalej prosperovalo a postupne dosiahlo istej nezávislosti.
Medzi pamiatky mesta patrí nekropola z rímskej a byzantskej doby, ktorá je považovaná za jednu z najväčších a najbohatších na svete. Ale aj stavby, ktoré nemohli v žiadnom rímskom meste chýbať – kúpele či trhovisko. Špecifikom mesta je vykopávkami odhalená továreň na výrobu skla.
Spomedzi pamiatok mesta by sme mali venovať zvláštnu pozornosť hipodrómu, ktorý je považovaný za jeden z najväčších zachovaných na svete. Je 480 metrov dlhý a 160 metrov široký. Mohol poňať okolo 30 000 divákov, ktorí tu boli svedkami obľúbených pretekov záprahov.
Aj súčasný Týros je zaujímavým miestom pre turistov. Okrem archeologických lokalít im ponúka starý prístav, trhovisko, piesočné pláže a nábrežie.
Sidon je mesto ležiace na južnom pobreží Libanonu, 48 kilometrov južne od Bejrútu. Je tretím najväčším mestom krajiny a jedným z najzaujímavejších miest z historického hľadiska. Bolo obývané už okolo roku 4000 pred Kr. a ťažilo predovšetkým z výroby purpuru a skla, nielen v období fenickom, ale aj neskôr.
V roku 351 pred Kr. sa mesto vzbúrilo proti perzskej nadvláde. Vzbúrení obyvatelia sa uzatvorili vo vnútri hradieb a podpálili svoje mesto. Týchto 40 000 obyvateľov mesta tak prišlo o svoje životy. Neskôr sa dostalo pod vládu Alexandra a Rimanov.
Moslimovia ovládli toto mesto v roku 636 po Kr. Bolo obliehané a obsadené budúcim kráľom Jeruzalema Balduinom, neskôr mamelukmi a otomanmi.
Dominantou mesta je nepochybne tzv. „Morský hrad“, ktorý sa nachádza na ostrove spojenom s pevninou len valom. Tento hrad postavili v roku 1228 križiaci na ruinách fenického chrámu. Pri stavbe použili aj kamene z rímskych stavieb, o čom svedčia hlavice rímskych stĺpov v hradbách. Hrad slúžil ako strážna pevnosť nad prístavom a nad vnútrozemím.
Medzi hlavné ekonomické aktivity Sidonu patria od nepamäti rybolov a námorníctvo. Úrodná pôda a dostatok vlahy vytvorili podmienky pre pestovanie citrusov a banánov. Obraz mesta dotvárajú palmové háje, trhovisko, ale i nová výstavba ku ktorej patrí aj futbalový štadión.
Zaujímavými pamiatkami sú aj Hrad sv. Ľudovíta, či múzeum mydla v bývalej továrni na mydlo.
