Jordánsko je nesmierne príťažlivý kus sveta. Vo svojich útrobách skrýva obrovské množstvo pokladov pre tých, ktorí sa ich rozhodnú ísť hľadať. Je obklopený tisícročnou históriu, ktorá dýcha nielen zo starovekých ruín, mešít či kostolov, ale aj príjemnými usmievavými ľuďmi. Práve v tejto oblasti sa formovalo kresťanské náboženstvo a jeho stopy sú starostlivo uchovávané aj v dnešnej dobe. V mori islamu sa tak stovky rokov kúpu ostrovčeky, ktoré obýva alebo obývala po stáročia kresťanská menšina.
Tisícky kamienkov
Jordánska Madaba vyzerá na prvý pohľad ako obyčajné blízkovýchodné mestečko. Obyčajné však ani zďaleka nieje, pretože pri prechádzke príjemnými uličkami mesta človek narazí skôr na kostol ako na mešitu. Madaba leží asi 30km západne od Ammánu, hlavného mesta jordánskeho kráľovstva. Dostať sa sem nieje nijako zložité. Za ovocným a zeleninovým trhom neďaleko Husseinovej mešity nasadáme do servisu aby nás prepravil na stanicu Muhajireen. Len nachvíľu si sadneme to tieňa stromu a počujeme ako šofér z okna mikrobusu vykrikuje „Madaba, Madaba“. O necelú hodinku vystupujeme priamo v centre mesta. Madaba má za sebou dlhú históriu. Je spomínaná dokonca v Starom Zákone, kde sa hovorí o tom, že bola spolu s krajinou Moab obsadená Izraelitami. Ako išli storočia striedali sa aj majitelia Madaby. Raz to boli Gréci, neskôr Židia, po nich Nabatejci až napokon prevzali vládu Rimania. Mesto nezapadalo provinčným prachom a jeho význam dokazuje aj fakt, že razilo vlastné mince. V 5.storočí sa mestom šíri kresťanstvo, ktoré tu zanechalo svoje stopy dodnes. Stavajú sa nové kostoly či kláštory a ruka v ruke so stavbou vznikajú prekrásne mozaiky, pre ktoré sem aj dnes prúdia stovky pútnikov.
Rýchlo sme sa v meste zorientovali a kráčame ku kostolu sv.Juraja. Nenecháme sa odradiť jeho nenápadnou fasádou ukrytou za borovicovými stromami, pretože skutočný poklad sa skrýva v jeho vnútri. Toto je to miesto, čo priťahuje ľudí zo všetkých krajín sveta. Podlaha kostola je ozdobená tisíckami farebných kamienkov, ktoré vďaka šikovným rukám starých majstrov stoja presne na svojom mieste. Stojíme pred najznámejšou mozaikou Jordánska, ak nie náhodou aj celého Blízkeho Východu. Mozaika predstavuje mapu biblickej krajiny z pred stoviek rokov. Najväčšiu pozornosť na seba strhne opevnené mesto v strede mapy. Nápis v gréckej alfabete „H A??? ????C IEPOYCA(???)“ dáva tušiť, že týmto klenotom nieje nikto iný ako slávny Jeruzalem. Okolo neho sa zoskupuje viacero menších mestečiek. Očami blúdim po mape a hľadám známe miesta. Sú tú nakreslené múry biblického Jericha, Nablus, Hebron, Aškalon, južne od Jeruzalemu leží Betlehem, ktorý je prezentovaný len kostolom Božského zrodenia. Na mape sa ďalej nachádza Mŕtve more, rieka Níl, jordánsky Karak alebo Gaza. Fascinujúce dielo zhotovené ľudskými rukami. Kostolom sa rozlieva príjemná atmosféra. Je vyzdobený krásnymi ikonami pod ktorými horia sviečky a na strope visí mohutný luster zlatistej farby. Uličkami plnými života sa túlame mestom k ďalším zaujímavým miestam. Starý kostolík Panny Márie je zachovaný len v ruinách, ale zato s obdivuhodnou mozaikovou podlahou. Nie nadarmo sa Madaba prezýva aj „mesto mozaík“. Človek sa im tu jednoducho nevyhne. Ak ich neobdivuje priamo na miestach, kde stoja stovky rokov, vidí ich v obchodíkoch so suvenírami alebo prechádza okolo škôl, kde sa učia tomuto remeslu nové ruky. Len pár metrov od kostola stojí mešita so štíhlym minaretom a pozlátenými kupolami. V jej okolí posedávajú starí muži s červeno bielymi šatkami na hlave a predávajú orechy, pistácie, bylinky, mätu alebo čerstvé ovocie. Práve vďaka nim vieme, že sme stále oboma nohami v Arábii. Pred odchodom si chceme preznieť ešte kostol Apoštolov. Je opäť veľmi jednoduchý a nenápadný. Jeho strohá kamenná fasáda však akoby chcela povedať „v jednoduchosti je krása“. Okrem nás dvoch tu je len starý strážnik sediaci v tieni kostola a čítajúci Korán. Aj takéto milé momentky sa dajú stretnúť na potulkách týmto kútom sveta. Škoda, že televízne správy ukazujú vo väčšine pravý opak. Ľudia tu vôbec nemajú problém s náboženstvom a voči sebe sa správajú s úctou a toleranciou bez toho akého je kto vyznania…
Mojžišova hora
Len necelých 10 kilometrov východne od Madaby leží azda najdôležitejšie pútnické miesto Jordánska. Je ním hora Nebo (arabsky Jebel Nibu alebo Siyagha), ktorú spoločne uctievajú židia, kresťania aj moslimovia. Bolo to práve tu, kam sa po dlhých 40 rokoch putovania dostal Mojžiš a ukázal Izraelitom zasľúbenú zem. Kopec nasiaknutý históriou a biblickými príbehmi priťahuje aj dnes more ľudí, ktorí chcú aspoň nachvíľku vidieť to, čo spatril Mojžiš pred svojou smrťou. Podľa kresťanskej a židovskej tradície sa hora stala miesto jeho posledného odpočinku, ale moslimovia veria, že jeho telo bolo prenesené za rieku a dnes leží v hrobe medzi Jeruzalemom a Jerichom. Nech je to už tak, či onak, dnes je Mojžišova hora príjemným pokojným miestom s nádhernými výhľadmi na biblickú krajinu.
V Madabe sme si našli mikrobus, ktorý nás vezie priamo na miesto. Pár metrov za vchodom sa rozlieva oáza pokoja plná stromov. Víta nás pomník s latinským nápisom „Unus deus, pater omnium, super omnes“. Vedľa stojí kameň s označením posväteného miesta v arabčine aj latinke. Prechádzame sa po hore a obdivujem krajinu, ktorá sa nám rozkladá pod nohami. Krásne zvlnené pahorky hnedej a šedej farby sa rozbiehajú až po horizont. V údoliach sú zelené obláčiky stromov stratené na tejto šedivej oblohe. Staré olivovníky osamotene stoja a sem tam sa ich listy pohnú poryvom vetra. Pohľad sa prechádza krajinou až po brehy Mŕtveho mora, za ktorým sa rozkladá sen o slobodnej Palestíne. Niekoľko kilometrov týmto smerom stojí Jeruzalem, biblické Jericho či palestínsky Ramallah. Zastavujeme sa pri olivovníku, ktorý zasadil Ján Pavol II. pri svojej návšteve Mojžišovej hory. Stojí neďaleko starého kostolíka s neodmysliteľnými mozaikami. Práve je v rekonštrukcii tak si ho nemôžeme naplno vychutnať. V tieni ďalších olivovníkov oddychujeme a dopĺňame palivo, ktoré je v našom prípade voda. Doprava naspäť do Madaby je trochu komplikovanejšia, preto sme sa rozhodli, že ak nič nestopneme vrátime sa do 10km vzdialeného mesta po svojich. Šliapeme po vyprahnutej krajine bez konca uprostred poludnia a nikto nezastavuje. Keď už si myslím, že naozaj nikto nezastaví a prestávam veriť, objavuje sa pri nás auto. Radi nás zadarmo vezmú do Madaby, kde sa lúčime vďačným úsmevom…
