Moslimské bratstvo v Egypte sa rozhodlo postaviť do nadchádzajúcich prezidentských volieb svojho kandidáta Chajrata el-Šatera aj napriek tomu, že ešte prednedávnom podali vyhlásenie o tom, že sa volieb nezúčastnia.
Moslimské bratstvo dnes v Egypte kontroluje polovicu parlamentných stoličiek a ešte prednedávnom zastávali názor, že postavením vlastného kandidáta by mohlo dojsť k nezhodám s liberálmi a so svetom, ktorý by sa mohli obávať takéhoto kroku. V dramatickej zmene nálad sa však Bratstvo rozhodlo postaviť svojho zástupcu. Má sa ním stať Chajrat el-Šater, multimilionár, obchodník a jedna z kľúčových postáv na čele hnutia, ktoré viedol v nepokojných časoch po tom ako zosadili Egypťania bývalého prezidenta Mubaraka.
Ak by sa stalo, že by el-Šater v májových prezidentských voľbách zvíťazil, Moslimské bratstvo by naplno dominovalo politickému spektru a mohlo by začať iniciovať zmeny, ktoré by mohli vyústiť až do zavedenia islamského práva. Moslimské bratstvo tiež môže prehodnotiť svoje vzťahy k Izraelu a Spojeným štátom.
Rozhodnutie znepokojili vládnucich generálov, ktorí sa obávajú toho, že by jedna strana mohla akumulovať príliš veľa moci. „Nechceme dospieť ku konfrontáciám, ktoré by ovplyvnili chod krajinu“ povedal Mohammed Morsí, jeden z top predstaviteľov politického krídla Moslimského bratstva. Podobne sa obávajú aj liberáli a sekularisti, ktorí si predstavujú nástup hnutia so zavádzaním islamských zákonov. Islamisti majú majoritu v 100-členom zhromaždení, ktoré navrhuje novú egyptskú ústavu. Tá už znepokojila napríklad kresťanskú menšinu, rovnako ako aj liberálov.
Moslimské bratstvo oznámilo svojho kandidáta na tlačovej konferencii v Káhire a hneď na to sa v hnutí ozvali špekulácie a prekvapenie členov. Podľa Mahmúda Husseina, zástupca lídra hnutia, sa pod rozhodnutie postaviť vlastného kandidáta podpísal fakt, že sa vojenský koncil postavil proti nim a už niekoľko krát im znemožnili zvolať vládu.
Chajrat el-Šater sa pripojil k Moslimskému bratstvu v 1974 a počas svojej kariéry sa štyri krát ocitol za mrežami, kde dokopy strávil 7 rokov. Vždy išlo o obvinenia z členstva v Moslimskom bratstve, ktoré bolo viac než 50 rokov postavené mimo zákon. Pozerá sa na neho ako na vodcu, ktorý vedie debaty s vojenskou vládou, organizoval parlamentné voľby a je vyjednávačom v rámci krajín Perzského zálivu.
El-Šater sa vo voľbách postaví proti ďalším kandidátom, ktorých mená sa skloňujú častejšie a sú tiež mediálne známejší, než on. Jedným z nich je aj bývalý šéf LAŠ Amr Musá.
Jedna z vecí, ktoré mohli Moslimské bratstvo presvedčiť, aby postavili vlastného kandidáta bola možnosť, že sa do boja o prezidentské kreslo zapojí aj Omar Sulejman, bývalý viceprezident Mubarakovej vlády. Budúci týždeň sa má rozhodnúť či tomu tak naozaj bude a Sulejman sa voľby zúčastní. Práve Omar Sulejman by mohol byť preferovanou voľbou prechodnej vojenskej vlády, pretože by bol tým, kto by chcel zachovať starý politický systém a s tým by súvisela aj nedotknutnosť armády.
Moslimské bratstvo sa dávnejšie vyjadrilo, že jeho podporu bude mať kandidát Abdel-Moneim Abolfotoh, ktorý opustil hnutie po tom ako sa vyjadril, že by chcel kandidovať na prezidenta. To však bolo ešte v čase, kedy bolo hnutie rozhodnuté nezapojiť sa do volieb.
Rozhodnutie postaviť kandidáta pobúrilo dlhoročného lídra a hovorcu hnutia z Londýna – Kamala el-Helbawího, ktorý oznámil svoju rezignáciu a obvinil Moslimské bratstvo z toho, že sa správa ako Mubarakova strana. “Nezostanem v strane ani o deň naviac, pretože klamú” povedal el-Helbawí.
