Po štyroch rokoch sa z iránskeho exilu vrátil šiítský klerik Muqtada al-Sadr naspäť do irackého Nadžáfu.
Duchovný vodca vo svojom prvom príhovore od návratu z exilu do Iraku vyzval všetkých, aby pokračovali v odpore voči tým, ktorí okupujú ich krajinu, hoci tento odpor nemusí byť zákonite ozbrojený. Vyzval svojich stúpencov, aby podporili novú irackú vládu a dali šancu šiítskemu premiérovi Núr al-Malíkimu.
„Stále sme bojovníci“ povedal Sadr, ktorý viedol dve povstania proti americkej armáde od kedy v roku 2003 vstúpili do Iraku a často sa dožadoval stiahnutia amerických vojsk. Klerik však upustil od svojich radikálnejších vyhlásení a začala sa u neho objavovať rétorika štátnika, pretože sa pripravuje na spoluprácu s novou koaličnou vládou, kde jeho strana získala siedmych ministrov.
„Otvoríme vládu, aby ukázala, že prišla vládnuť ľudom“ povedal Muqtada al-Sadr tisícom priaznivcom, ktorí sa stretli v posvätnom meste Nadžáf. Niektorí z nich už niekoľko dní pred slávnostným príhovorom spali na uliciach neďaleko domu duchovného. „Naša ruka sa nedotkne žiadneho Iračana, zameriame sa len na okupantov nech to už znamená čokoľvek. Sme jeden národ. Nesúhlasíme s niektorými skupinami, ktoré páchajú atentáty“ pokračoval v prejave šiítsky klerik.
Rozvášnený dav tisícok divákov, ktorí sa stretli v posvätnom Nadžáfe počas prejavu vykrikovali heslá, aby sa Moqtada al-Sadr stal ich vodcom a nad hlavami mávali irackými vlajkami a obrazmi duchovného. Al-Sadr dodal, že ak iracká vláda prestane slúžiť ľudom, treba to napraviť, ale len politicky. „Irak prešiel mnohými ťažkými situáciami, ktoré nás prinútili plakať a neuspokojilo to nikoho len našich úhlavných nepriateľov“ nezabudol dodať, že medzi nich patrí Veľká Británia, Izrael a samozrejme USA. Všetky tri krajiny al-Sadr nazýva „spoločným nepriateľom“. Vyzval dav skandovať „Nie Amerike!“ hoci podľa niektorých práve jeho hlas bol nezvykle tichý.
V Iraku stále pôsobí 50 000 amerických vojakov, ale na základe dohody medzi Washingtonom a Bagdadom by mali do konca roka opustiť krajinu. Americké jednotky sa po skončení bojových operácii (deklarované 1.septembra 2010) zameriavajú najmä na tréning irackých obranných síl. Aj napriek tomu, že bojové akcie skončili americkí vojaci majú dovolenú streľbu v rámci obrany a zúčastniť sa na akciách, ak ich o to požiada iracká strana na základe bilaterálnych dohôd.
Kontroverzný duchovný vodca získal obrovskú popularitu medzi šiítmi v prvých mesiacoch, ktoré nastali od americkej invázie do Iraku v roku 2003. Jeho Mahdího armáda bojovala proti okupantom ako aj proti irackej vláde vo viacerých krvavých stretnutiach. Pentagon ho v roku 2006 označil ako najväčšiu hrozbu pre stabilitu krajiny a jeho milície získali povesť krvavej skupiny, ktorá má na svojom konte životy tisícok sunitov. V auguste 2008 al-Sadr pozastavil Mahdího armáde činnosť po ostrých stretoch s americkou armádou. V tom čase už mala desať tisíce členov. Aj napriek tomu, že sa Muqtada al-Sadr zriedkavo objavoval na verejnosti, zbožňujú ho milióny šiítov, najmä v Nadžáfe, kde je jeho veliteľstvo a v bagdadskom predmestí s názvom Sadr City. Al-Sadr opustil Irak koncom roka 2006 a údajne sa zdržiaval v iránskom posvätnom meste Qom, kde sa venoval náboženským štúdiám.
