Iránske mesto Na’in nepatrí medzi známe či navštevované turistické ciele pri potulkách starobylou Perziou. Leží však medzi nádhernými mestami Esfahán a Yazd a kto prechádza okolo, môže si tu spraviť príjemnú prestávku okorenenú závanom starej perzskej histórie
Teším sa, že sa ocitneme na mieste, kam by sme sa pravdepodobne inokedy nepozreli. Na’in má svoju modernú časť s ulicami, obchodmi či domami a potom zaujímavejšiu, starú časť podobnú hlineným uličkám Yazdu, ktorý si získal už nejedného návštevníka Iránu. Aj tu sa nad strechami objavujú tradičné badghiry slúžiace ako dômyselná klimatizácia. Dnes sa to už nezdá, ale kedysi ležal Na’in na križovatke obchodných ciest, pretože spája južné časti krajiny ležiace na pobreží Perzského zálivu so severom, kde sa krajina rozvlní pohorím Elborz a vystrie do Kaspického mora.
Najväčším lákadlom dnešného Na’inu je historická Piatková mešita z 9.storočia, ktorá patrí k najzaujímavejším pamiatkam mesta. Niektoré zdroje ju dokonca posúvajú už do storočia ôsmeho a hovorí sa o nej, že bola prvou mešitou postavenou v Perzii po arabskej invázii. Nie je ťažké ju nájsť, pretože sa nad jej telom dvíha 28 metrov vysoký minaret hlinenej farby. Celé staré mesto dostalo hlinený nádych, čím pôsobí možno starobylejšie než v skutočnosti jej. Minaret tu nestál odjakživa, ale k mešite ho pristavali „len“ pred 700 rokmi.
Nad Piatkovou mešitou stojí vysoký minaret
Podobne ako v Yazde, ani tu nesmú chýbať badghíry
V uličke sú vystavené pohrebné vence a v tieni oblúka odpočíva starý dedko s paličkou. Tieto dni majú v mešite slávnosti. Bez akýchkoľvek problémov nás však púšťajú dnu a ešte sa k nám pridal chlapík hovoriaci po anglicky. Vysvetľuje nám, že ľudia oslavujú trojdňový sviatok počas ktorého prichádzajú do mešít a bývajú v nich. Celý deň nič nejedia, len niekoľko datlí a ponárajú sa do dlhých modlitieb. Aj tu majú po výklenkoch rozložené deky či prádlo a niektorí stále spokojne odfukujú. Stĺpy mešity sú tehlové a každý jeden má svoj vlastný, originálny dizajn. Na nádvorí ma upúta niekoľko alabastrových dlaždíc. „Slúžia ako zdroj osvetlenia pre podzemné priestory“ vysvetľuje nám samozvaný sprievodca a hneď nám to ide predviesť. Zídeme niekoľko schodov a naozaj! Alabastrový strop prepúšťa jemné svetlo a to osvetľuje celý priestor. Tu dole je o niekoľko stupňov menej a preto sú počas rozpálených dní akým je aj tento vyhľadávaným miestom. Staré mesto je ako stvorené na bezcieľne túlanie sa. Motorky víra napadaný prach, ľudia posedávajú v tieni budov, ženy v čiernych čádoroch sa rýchlo presúvajú z miesta na miesto a decká sa naháňajú. Koniec ulice dotvára hlinená ruina niekdajšej pevnosti z ktorej dnes zostali už len múry a beztvaré steny.
Pohrebné „vence“ vystavené v ulici neďaleko mešity
Tehlová architektúra a kupola nad svätyňou