Urmijské jazero, najväčšie jazero Iránu a tretie najväčšie slané jazero sveta sa domácim obyvateľom pomaly, ale isto stráca pred očami. Miesta, ktoré kedysi ležali pod jeho hladinou sa dnes premenili na soliská a najhoršie odhady hovoria o tom, že za pár rokov by mohlo zmiznúť úplne.
Jazero, ktoré sa teší mimoriadnej popularite, je domovom migrujúcich plameniakov, pelikánov a čajok sa zmenšilo o 60 percent a môže sa stať, že za niekoľko rokov zmizne zo zemského povrchu. Podľa expertov za to môže predovšetkým zlá politika zavlažovania a výstavba priehrád na riekach, ktoré do jazera prinášali vodu.
“Pozri sa na tú loď, zasekla sa a nemôže sa pohnúť ďalej” ukazuje miestny obyvateľ Kamal Saadat na pobrežie, kde stojí niekoľko zaseknutých lodí. Ešte pred dvomi rokmi domáci prosperovali z pestovania mandľí, hrozna a žili z turistov, ktorí sa prišli na jazero voziť na loďkách. Po tom ako však vzrástla salinita jazera, plavba po ňom je čoraz náročnejšia a neustále si vyžaduje údržbu lodí. Je to časovo náročnejšie a preto mnohí zanechali druhú prácu. “Ani turisti si už nevedia vychutnať čaro jazera, tak ako kedysi.”
V apríli dokonca museli zastaviť dopravu pri prístave Golmankehaneh, pretože voda v jazere mala na najhlbších miestach len dva metre. Krátko na to postihol rovnaký osud aj prístavy v Sharafkhanehu a Eslami. Znižujúca sa hladina vody oslabila tak turistické aktivity v oblasti a plány na výstavbu hotelov sú odložené na neurčito.
Problémy spojené so salinitou jazera nehlásia len turistické zariadenia, ale predovšetkým miestni farmári, ktorí sa obávajú aby im slané ovzdušie jazera nezničilo úrodu. Krajina okolo jazera je už niekoľko storočí známa pre pestovanie jabĺk, hrozna, vlašských orechov, mandlí, cibule, zemiakov, rovnako ako aj rôznych byliniek. “Slané vetry nemusia ovplyvniť len blízke okolie, ale môže zničiť farmárčenie aj vo vzdialených oblastiach” povedal Massúd Mohammadian, predstaviteľ poľnohospodárstva vo východnej oblasti jazera.
Salman Zakír, člen parlamentu z mesta Urumija vyslovil varovania už minulý mesiac. “So súčasným trendom žije riziko slanej tsunami.” Varoval, že jazero môže vyschnúť za 3 až 5 rokov a ohroziť či ovplyvniť tak život miliónov ľudí. Masúd Pezeshkian, jeden z predstaviteľov mesta Tabríz obviňoval vládu, ako aj miestnu vládu z nečinnosti. “Jazero vysychá už niekoľko rokov, ale doteraz nikto nepodnikol nič na jeho ochranu.”
Prvé znepokojujúce informácie z oblasti prišli koncom 90.rokov 20.storočia po tom ako trpela oblasť veľkým suchom. Aj napriek tomu vybudovala vláda na riekach, ktoré prinášajú vodu do jazera 35 priehrad a dalších 10 je na pláne v najbližších rokoch. Jeden z faktorov, ktoré ovplyvnili ekosystém jazera bola aj výstavba cesty medzi Tabrízom a Urumijou. Pred výstavbou sa nevypracovali žiadne štúdie a environmentalisti veria, že práve cesta zhoršila podmienky jazera, pretože funguje ako bariéra, ktorá bráni cirkulácii vody.
Po roku 2000 sa niektorí vedci vyjadrili, že Urmijské jazero môže postihnúť rovnaký osud aký zažíva Aralské jazero medzi Uzbekistanom a Kazachstanom. To sa dnes kvôli zavlažovaniu zmenšilo takmer desaťnásobne.
V apríli iránska vláda oznámila, že sa pokúsi zachrániť jazero zvýšením zrážok v jeho oblasti, čo by mohlo napomôcť k zvyšovaniu hladiny a zabránilo by sa tak jeho vysychaniu. Viacerí vedci v spomínanom kroku vidia len akúsi “symbolickú akciu” vlády, pretože podľa nich by malo najväčší efekt keby sa uvoľnila voda z niektorých priehrad. “Jazero dožíva len kvôli priehradám” hovorí Ismail Kahram, profesor Tehránskej Univerzity Azad a prominentný environmentalista. “Tri pätiny jazera vyschla a salinita vystúpila na 350 miligramov na liter”. V 70.rokoch predstavovala salinita jazera len 80 miligramov soli na liter. Podľa Kharama by mala vláda uvolniť 20% vody z priehrad, aby mohla dosiahnúť jazero.
Mustafa Ghanbarí, sekretár spoločnosti za záchranu Urmíjskeho jazera verí, že jediným spôsobom ako zachrániť jazero je dočerpávať ho vodou z Kaspického mora. Takýto ambiciózny projekt by si však vyžadoval pumpovať vodu 700 kilometrov dlhou vodnou cestou.
