Jedno z mojich najobľúbenejších miest v Damasku je práve národné múzeum. Myslím si, že pre každého návštevníka Sýrie je práve toto miesto zaujímavým začiatočným bodom pre poznávanie tejto krajiny. Keď prejdete vstupnou bránou, uvíta vás ako prvá záhrada múzea, cez ktorú musíte sčasti prejsť, aby ste sa dostali k samotnej budove.
Mám rád zeleň vo všeobecnosti a tu v Damasku, v tejto premávke a betónovej džungli, pôsobí na vás malý park ešte intenzívnejšie. Stromy, palmy naokolo, pred hlavným vstupom fontány obkolesené trávou a kríkmi. Medzi chodníkmi, pomedzi stromami roztrúsené artefakty z rôznych epôch, ktoré sem boli privezené z vykopávok z rozličných častí Sýrie.
Zaujímavým nápadom je aj riešenie vstupnej fasády budovy. Táto je vlastne čelnou fasádou jedného hradu zo sýrskej púšte, sem premiestnená a vbudovaná do steny múzea. Kus stredovekej islamskej architektúry, po stáročia uprostred púšte, teraz v centre metropoly.
Neviem prečo, ale múzeá sú mojimi obľúbenými miestami. Možno aj preto, že som ich navštevoval od malička, či už s rodičmi alebo zo škôl. Niekedy stačí, keď sa medzi artefaktami len prechádzate a ani im nemusíte venovať prílišnú pozornosť. História na vás dýcha aj tak. Zakaždým, keď som v Sýrii, nezabudnem sem aspoň raz zájsť.
Sýria je ozaj kolískou civilizácií. Vystriedali sa tu mnohé, pre našu kultúru dnes tak významné. Mnohé pamiatky z miest, ktoré sa možno chystáte v Sýrii navštíviť, takže vás dobre navnadia. Každá kultúra nechala po sebe niečo v tejto krajine. Sumeri, Babylončania, Asýrčania, Egypťania, Rimania, Byzantínci, Arabi a mnohí ďalší, ktorých som určite zabudol.
Moje oči sú dnes akési unavené. Ešte k tomu som si zabudol doma okuliare, takže po hodine čítania popisov sa mi všetko predo mnou rozmazáva. Tak som si sadol na kávu do kaviarne v záhrade múzea a píšem si blog, užívam atmosféru a bojím sa účtu.
V múzeu som mal pocit, ako na mnohých miestach v Sýrii, že sa tu zastavil čas. Mnohé popisky v múzeu sú stále len v arabčine a francúzštine, takže sa len môžete domnievať, čo to je, keď neovládate jednu z týchto rečí.
Jedna cedulka ma ozaj upútala. Tak sa mi zdá, že tá pamätá ešte koloniálnu éru. Bilingválny popis, francúzsky je naťukaný na písacom stroji a arabský je napísaný ručne. Žltý papier drží pokope už len silou vôle. Môj dojem ale zmenili tabule vo vstupnej hale. Sú na nich animácie projektu renovácie múzea. Nová budova, podzemné časti, veľa skla. Skrátka veľký skok do budúcnosti. Želám si sa sem vrátiť až tento projekt dokončia. Keď som videl tie obrázky, tak som si pomyslel, že Damask možno bude mať druhý Louvre. Tak len do toho.
Vo vnútri múzea v ľavom krídle sa nachádza zaujímavý rímsky sarkofág. Na vrchu je socha muža, azda cisára alebo veliteľa, ktorý leží opretý o ľavú ruku so spokojným výrazom tváre. Pod ním sa nachádza reliéf z bitky. Tak kontrastný k soche hore. Nahí muži v zápale boja, driapajúci sa po sebe, so štítom, ďalší vrážajúci meč do boku iného muža, dole pod nimi telá už padlých bojovníkov, ktorými sa kŕmia hady. Nádherná ukážka umenia, ktoré vystihuje podstatu tohto nášho sveta. Hore človek, ktorý pokojne oddychuje a pod ním ľudia v agónii zápasu o prežitie. Tými, ktorí neprežili sa kŕmia zvery.
Idem teda zaplatiť účet, prejsť sa po parku, nech si ho ešte poriadne užijem a potom pôjdem ďalej hemingwayovať ku mne na dom.
Tak som zaplatil. Zatiaľ najdrahšia káva v Sýrii. 🙂
