Sýria leží v regióne, kde sa formovalo a vznikalo kresťanské náboženstvo preto niet divu, že tu dodnes ležia pamiatky, ktoré po sebe zanechali ranní kresťania. Jedným z významných pútnických miest je aj miesto prezývané Qalaat Semaan. Arabský názov miesta sa častejšie zamieňa za meno St.Simeon. Kláštor sv. Šimona leží okolo 50km severne od druhého najväčšieho sýrskeho mesta Aleppa. Jeho blízka poloha je obrovskou výhodou a krásnym celodenným výletom.Z Aleppa odchádzame ráno, aby sme dnes stihli čo najviac. Kúsok za mestom, keď zmiznú paneláky a stopy ľudí, objaví sa pohľad na zaujímavú krajinu. Zvlnené pahorky sú posiate kameňmi či skalami, medzi ktorými sa vypínajú k nebu štíhle, zelené ihličnaté stromy. Na prvý pohľad sa javí krajina ako nehostinné miesto, ale stačí bližší pohľad a vidím malé poľnohospodárske polička, kde od skorého rána pracujú ľudia. Spoza kopca sa začínajú vynárať ruiny kamenného kláštora. Je ním Mushabbak, naša prvá zastávka na ceste za sv.Šimonom. Mushabbak spolu s viacerými ďalšími miestami v severnej časti Sýrie nosia prívlastok „mŕtve mestá“. Opustené boli už pred mnohými stáročiami, ale dnes si v jeho tesnej blízkosti našla svoje miesto pre život sýrska rodina pastierov oviec. Práve stádo oviec pasúce sa pred ruinami dodáva tomuto miestu príťažlivú bukolickú atmosféru. Túlame sa jeho ruinami pričom obdivujem ako je skvelo zachovalý. Jeho rady štíhlych a vysokých stĺpov, kamenné okenice a úžasné detaily vyryté do tvrdého kameňa. Prichádzajú za nami malé deti, ale starý muž sediaci v tieni kláštora ich okríkol a oni smutne odchádzajú. Škoda, veď nás prišli len pozdraviť. Mladá žena zahalená v čiernych dlhých šatách naberá zo studne vodu, kýbeľ si postaví na hlavu a ladnými pohybmi sa vracia do útrob domu. Mushabbak slúžil v minulosti ako miesto, ktoré vítalo pútnikov smerujúcich ku kláštoru sv.Šimona.
Premeňme sa aj my nachvíľu na pútnikov a poďme spolu preskúmať jeho krásy. Prvé čo človeku udrie do očí je neobyčajné prostredie v ktorom je kláštor zasadený. Všade naokolo sú vysadené vysoké borovice. Ich vôňa sa nesie krajinou a presycuje vzduch až navodzuje atmosféru prechádzky lesom. Kláštor je omnoho väčší ako som si ho predstavoval. Ruiny a príbeh sv.Šimona nás prenesie naspať do 5.storočia. Šimon sa narodil ako syn chudobného pastiera v okolí starovekej Antiochie. Na samom začiatku sa síce pripojil k mníchom do ich spoločenstva, ale prišiel na to, že týmto životom chce putovať sám. Odchádza žiť sem do kláštora, kam za nim prichádzajú zástupy pútnikov prosiacich o radu či zázrak. Aby sa Šimon vyhol ľuďom, ktorí sa ho chceli dotýkať vyliezol na stĺp. Ten mal spočiatku 3 metre, no neskôr narástol na 6, 12 až sa ustálil na 18 metroch. Z tohto miesta sa Šimon dennodenne modlil k Bohu a díval na svet. Čím dlhšie stál na stĺpe, tým rástla jeho reputácia a stále viac pútnikov prichádzalo aby ho aspoň na chvíľu zazreli. Šimon prežil na stĺpe neuveriteľných 38 dlhých rokov. Ešte aj dnes keď človek zavrie oči si s kúskom fantázie dokáže predstaviť ako to tu vyzeralo. Počuje hlas s vysokého stĺpu, pod ktorým sa rozlieva ľudské more hltajúce každé vypustené slovo. Otvorím oči a predo mnou je vstup dovnútra kláštora a malý, nenápadný biely podstavec so zvyškom stĺpu. Dnes má možno dva metre a ani sa nechce veriť, že on je tým stĺpom na ktorom sa odohrával tento zaujímavý príbeh jedného človeka. Kláštorom sa preháňa jemný vetrík s borovicovou vôňou. Odráža sa od kamenných stien, ktoré vydržali nápor storočí až do dnešných dní. Kláštor stojí na okraji kopca a ponúka panoramatický pohľad na celé okolie. Na to, že sme v Sýrii je naokolo až príliš veľa zelenej farby. Priamo pod kláštorom ležia ruiny mesta Deir Semaan a v diaľke sa rysujú ďalšie spomienky minulosti. Na horizonte sa dvíhajú kopce patriace susednému Turecku. Za kláštorom v tesnej blízkosti starých byzantských hradieb je malá kaplnka slúžiaca na pochovávanie. Je pozoruhodné, že celý priestor komplexu je takmer rovnako veľký ako Istanbulská Hagia Sofia. Príjemným borovicovým hájikom prichádzame aj k baptistériu. Za ním sa rozkladá neveľký olivový háj. Prechádza ním posvätná cesta na konci ktorej stoja ruiny monumentálneho oblúku.
