Park v centre Istanbulu a tisíce demonštrantov vs. vláda (Update 5.6.2013, 11:30)

Istiklal je čosi ako bratislavská Obchodná ulica, len nafúknutá o milóny miestnych a turistov. Na jej začiatku je námestie Taksim. Taksim posledné mesiace celý podkopávajú. Pre zjednodušenie dopravy pôjde popod celé námestie a priľahlý park niekoľkoprúdový tunel. Taksim Gezi Park na okraji nie je práve parkom našich štandardov, ale skôr ostrovčekom uprostred masívnej dopravy. Len niekoľko sto starých stromov a trocha trávy v betónových záhradkách. No aj tie budú teraz musieť ústúpiť. Najbizardnejšie je, že dôvodom má byť (a to otvorene) nákupné centrum, keď už dnes v každom kúte mesta shopping mall stojí.

Dnes to bude štvrtý deň, čo vo dne i v noci strážia park zväčša mladí. Na nočné stráženie sa chystajú známi novinári, umelci, opoziční politici. V podstate jediná rozsiahlejšia zeleň v Taksime, ktorá má nielen prírodný, ale aj historický význam, pôjde preč. Premiér Erdo?an to pripomína demonštrantom každý deň: obchodné centrum, rezidencie a namiesto parku vysadíme stromy niekde inde, hovorí. Demonštrantov v parku denne obkolesujú stovky ozbrojených policajtov, denne si len tak z času na čas policajti rozprášia po okolí slzný plyn (čo zas nie je až taká novinka, lebo za posledný rok, čo v Istanbule žijem, sa tu pre istotu rozprašuje slzný plyn – aby sa neorganizovali väčšie skupiny – tak asi dva krát do mesiaca). Už je to druhé ráno, kedy sa protestujúci v parku zobudili na to, že nemôžu dýchať a polícia im páli stany a ťahá ich preč. Ibaže násilie sa z hodiny na hodinu stupňuje, polícia sa neštíti bitiek a ambulancie nedokážu prísť po zranených, lebo okolie je za barikádami.

Keď som sa pred niekoľkými týždňami našla v parku na miernom proteste a koncerte za záchranu Gezi Parku, charizma miesta bola úplne odlišná od tej, ktorú mám v okolí denne, keď sa predieram do metra alebo po preplnenej ulici v Istanbule. Pokojné správanie, príjemná nálada, kultivovanosť a intelekt. Niektorí sedeli v malých kruhoch, debatovali nad plechovkami piva. Niektorí na folkovú muziku tancovali tradičný halay. Iní sa len obzerali. Ale takmer všetci sa usmievali, čo bola pre mňa novinka. Mala som pocit, že z toho kruhu nechcem preč.

Prečo sa sťažujem tu, v slovenskom médiu? Nájsť informácie o proteste v Gezi Parku v angličtine nie je vôbec malina. V slovenčine nič nečakám. Oficiálne informácie hovoria o desiatkach neprispôsobivých občanoch. Vlastné skúsenosti a moje sociálne siete hovoria o stovkách až tisíckach nahnevaných mladých ľuďoch, ktorí jednoducho nechápu. Niektorí sú po zásahu polície v nemocnici a môj facebook je po každej minúte preplnenejší výrokmi, fotografiami a prosbami o podporu, ktorá by park zachránila. Zahraničie opäť pozná primálo a ide „len“ o park.

Len o park. Len o les a hotely, len o most do historickej časti, predaný prístav, gigantický plán tretieho mosta cez Bosphorus a potom umelý kanál, ktorý z Istanbulu urobí ostrov. Iba o to, že minulý týždeň turecký parlament zakázal konzumáciu alkoholických nápojov v okolí vzdelávacích inštitúcií a mešít (ktoré sú vlastne všade) a jeho predaj medzi desiatou hodinou večer a šiestou hodinou ráno.

Ešte raz, teraz vážne. Už dávno nejde o park. V Istanbule sa „park stala symbolom všetkého, čo vláda ničí: stromy, čo sa rúbu, história, ktorá sa rúca, znečistené rieky, cementom naplnené more a samozrejme zákony, ktoré vláda prijala a útoči nimi na naše súkromie a slobodu. To všetko v mene ekonomického rastu… Protest v parku je protest proti skorumpovanej vláde“, tweetujú a zdieľajú tí, ktorým ešte stále na princípoch záleží.

Update 31. mája, 17:30 (CET +1)

Situácia sa nezlepšuje. Oficiálne médiá informujú veľmi striedmo, hovorí sa o prvých obetiach na životoch a večer sa odhaduje masívna účasť v desiatkach tisícoch. Napíše o tom už niekto aj u nás?

Update 1. júna, 03:20 (CET +1)

V televízii po celej krajine, ani v iných médiách nenájdete takmer nič. V okolí parku a Taksimu cítiť slzný plyn na stovky metrov a bez dýchacej masky to nejde. Ľudia sú aj po polnoci na uliciach, už nielen v Istanbule. Masívne protesty pokračovali po celej krajine celý večer. Hovorí sa o stovkách tisícoch, ktorí sa zapojili. Aj v okrajových častiach miest ľudia pískajú a bijú na protest lyžicami do hrncov. Stovky zranených (podľa niektorých zdrojov aj niekoľko mŕtvych) po neadekvátnych zákrokoch polície a Turci očakávajú revolúciu.

Update 1. júna, 13:00 (CET +1)

V štátenej televízii sa po celonočných protestoch konečne v celej krajine (hoci len na niektorých programoch) objavuje s prejavom premiér Erdo?an. Vyjadruje, že zásahy polície žiaľ neboli dostatočné, nevie s kým sa rozprávať a protestujúcich označil za klamárov. „Istanbul potrebuje viac hotelov“, hovorí, „po celé roky sa stretávate pred strednou školou v Galatasaray a idete na námestie Taksim. Vždy je to rovnaké.“ Bohužiaľ, státisíce demonštrantov si nič tak veľké nepamätajú: „V osemdesiatych rokoch to určite nebolo tak intenzívne,“ povedal mi včera o tretej ráno taxikár, čo ma tou najdlhšou okľukou viezol domov, lebo okolie miesta, kde bývam, bolo stále príliš nebezpečné. „Ja môžem dať dokopy milióny ľudí tam, kde vy viete dať iba tisíce,“ pokračuje provokačne Erdo?an. „Vravel som, nech nezakazujú alkohol. Teraz sú ľudia príliš triezvi,“ povedal po prejave redaktor jednej z dvoch televízií, informujúcich o situácii, z desiatok tých, ktoré v krajine pôsobia.

Update 1. júna, 19:00 (CET +1)

Situácia cez deň sa trochu upokojila, hoci protesty, najmä v centre, pokračujú. Polícia sa stiahla z centrálneho Taksimu a sú sústredení hlavne v okolí paláca Dolmabahçe, kde má kanceláriu premiér. Nie je však jasné, či sa ten, ktorého odchod protestujúci teraz požadujú, nachádza práve tam.

Snažili sme sa kúpiť viac plynových masiek, bez ktorých sa včera nedalo byť ani vo vzdialenejších častiach od Taksimu. Masky sú ale beznádejne vypredané. Sociálne siete podávajú protestujúcim informácie o pohyboch a zásahoch polície. Pre absolútnu ignoráciu protestov zo strany médií ostávajú jediným zdrojom, ktorý však môže občas dezinformovať. No nič iné, detailnejšie tu nemáme. Po prebdenej noci sú mnohí ustatí, ale večer sa chystajú väčšie stretnutia. Po vyhláseniach premiéra sa dnes však mnohí obávajú použitia iných druhov sily.

 

Update 2. júna, 02:30 (CET +1)

Protesty na Taksime a priľahlom Şişli dnes večer pokračovali. A hoci bolo v okolitých uliciach určite niekoľko desiatok tisíc ľudí, polícia sa neobjavila. Protestujúci prechádzali Gezi park, stretávali sa na preplnenom námestí Taksim a z času na čas vykrikovali heslá najmä proti premiérovi, ktorého tu všetci familiárne volajú jeho druhým menom: Tayyip.

Na námestí bolo aj zopár prevrátených a zničených áut a asi sto metrov nižie päť zdemolovaných autobusov hromadnej dopravy, pravdepodobne ešte od včera. Ich rozmiestnenie vedľa seba ale vyzeralo viac ako zvláštne. Už od včera totiž na okolo počujeme, že polícia ničí civilné autá alebo bankomaty, aby mohli z vandalizmu obviňovať protestujúcich. Samozrejme, nie všetci protestujúci sú mierumilovní a z času na čas ktosi trieska nejakým kusom železa do zničených áut alebo zvalených železných barikád. Keď sa ale malá skupinka snažila neďaleko prevrátiť zdemolovaný minibus jednej z tureckých televízií – takmer všetci sú stále veľmi senzitívni na to, že miestne televízie informujú o veciach okrajovo, podporujúc vládny pohľad, alebo vôbec nie – všetci tí, čo si incident všimli, začali hlasno bučať. Auto nechali tak.

V Gezi parku sa stretli aj tí, ktorí dostali možnosť k davu prehovoriť, vďaka menšej zvukovej technike sa aj spievalo a hralo. Dnes večer a v noci si to ale odnáša Beşiktaş – časť mesta juhovýchodne od Taksimu. Celý večer nás priatelia, ktorí tam bývajú varujú, že sa v bytoch nedajú ani otvoriť okná, pretože paprikový sprej je už neznesiteľný. Asi kilometer a pol vzdušnou čiarou od miest, kde sa dnes polícia zhromaždila, bolo plyn nielen cítiť, ale bez masky sa nedalo prechádzať. Nebola som v Beşiktaşi priamo, ale neviem si predstaviť intenzitu. Strieľanie plynových bômb z policajných pušiek bolo počuť neustále, každú druhú sekundu. Brutalita polície sa nedá pochopiť.

K večeru sa rovnako začali šíriť informácie o tom, že polícia používa tzv. Agent Orange, istý druh chemikálie, ktoré sú zakázané v EÚ, boli použité vo Vietname a pokožku priamo pália. Nepoznám nikoho, kto by bomby na vlastné oči videl a na sieťach sa objavili len obrázky zvyškov bômb v rukách, ktoré nemusia byť vôbec z Turecka. Na druhej strane tu ale môžu byť. Roztok citrónu a sódy, alebo niektorých farmaceutických výrobkov na čistenie očí a kože od paprikového plynu, ako aj ocot a bavlnená vata proti bombám Agent Orange sa na miestach okolo Taksimu objavovali v kôpkach a boli dostupné každému zadarmo. Ľudia si tu nevídane pomáhajú.

Update 2. júna, 12:45 (CET +1)

Atmosféra v Istanbule je omnoho pokojnejšie. Hoci v okolí Beşiktaşu sa nedalo kvôli plynu pohybovať ani v skorých ranných hodinách, Taksim a Şişli, ako aj ďalšie časti hlavných centier boli bez zásahov polície. Aspoň o nich teda nie je počuť. Skoro ráno sa najmä v parku začalo s upratovaním, hoci už v noci sa objavovali skupinky, ktoré okolie čistili.

Tí, čo v krajine chcú zmenu sa dnes trocha trápia. Málo akcie znamená ticho. Je možné, že dnes večer bude účasť na demonštráciách práve preto, že zajtra je pracovný deň, omnoho nižšia. O druhej je ale vyhlásené ďalšie stretnutie.

Niektorí sa pýtali, či je Istanbul vôbec prejazdný a ako to je v odľahlejších častiach. Práve fakt, že informácie nie sú ani v televízii a ani medzinárodné médiá nevenujú udalostiam veľa času a neprikladajú im hlbší význam, spôsobuje to, že život mimo centra pokračuje normálne. Niektoré obchody s kebabom boli včera otvorené aj priamo na námestí Taksim. Je ale dôležité vedieť, že ak sa v Istanbule hovorí o centre (Şişli, Beyo?lu a Beşiktaş), hovoríme o 65 km2 a o niekoľko miliónoch obyvateľoch.

Update 2. jún, 23:00 (CET +1)

Po pokojnom dni prišel prílš škaredý večer. Popoludní sme sa dnes pripojili k niekoľko tisícovému davu v Gezi parku, na Taksime a ulici Istiklal. Bolo úžasné sledovať, ako preplnené boli všetky tieto miesta. Takýto dav som bez prítomnosti polície v Turecku ešte nevidela. Dnes na Taksime „ochrancovia spravodlivosti“ chýbali. Združili sa okolo kancelárie premiéra.

Gezi park bol do centrimenta plný. Skupinky kričali heslá proti vláde. Najviac je počuť „Tayyip istifa!“ a „Taksim bizim, Istanbul bizim“, „Tayyip odstúp“ a „Taksim je náš, Istanbul je náš“. Po celom okolí dobrovoľníci zbierali odpad a všetci sa naozaj veľmi poctivo snažili udržiavať park čistejší, ako kedykoľvek predtým.

Ako je to s vandalizmom? Nie je ho veľa. No ulice sú posprejované heslami, prestavba na námestí a materiál z nej je rozobraný, nešťastné autá, ktoré boli v zlom čase na zlom mieste našťastie do rána nezhoreli. Včera večer som sa toho obávala. Niekoľko dobrovoľníkov nechalo uprostred námestia zopár hasiacich prístrojov. Heslá po stenách, železných bránach, ale aj na zemi po ceste boli často nesmierne vtipné (Tayyip, winter is comming!). Premiér sa dnes v rozhovore pre štátnu televíziu vyjadril, že všetky nápisy (spomína nápisy „T.C.“, skratka pre Tureckú republiku, ja som však videla hlavne skratky „O.Ç. Tayyip“, čo znamená to isté, ako anglické „soab“) písali vandali, ktorí mali v druhej ruke plechovku piva. Keď som potom prechádzala okrajovou ulicou, kde niektoré reštaurácie otvorili a boli plné, ľudia vtipne pri jedení zrazu zdvihli poháre s pivom a spievali „Şerefine Tayyip, şerefineee Tayyip“ – na tvoje zdravie, Tayyip.

Turci sú v týchto dňoch mimoriadne kretívni. Videla som obrázky pochodujúceho Darth Vadera s tureckou zástavou, kvetov, ktoré zasadili do prázdnych zásobníkov od slzného plynu. A samozrejme, čo je tu bežné, objavili sa hneď malé stolíky a predavači s tým, po čom je dopyt: píšťalky a trúbky, zástavy a textilné masky proti plynu. Na nákupnej pasáži Istiklal otvorilo aj niekoľko obchodov s oblečením. Obchodníci čakali, že dav prinesie zákazníkov. Čakali márne, ľudia skutočne vedia, na čo na Taksim prišli. Obchody ostali prázdne.

Podvečer sme sa presunuli na Beşiktaş. Kým som v stánku čakala sa svoju tureckú pide, zdola od mora začali prúdiť skupiny ľudí, okolie Dolmabahçe bolo vraj znovu pod paľbou plynových bômb. Zabalila som jedlo, vybrala rýchlo kontaktné šošovky z očí (plyn v očiach a šošovky určite nebudú nič príjemné), nasadila ochrannú čiapku, plynovú masku a plavecké okuliare, ktoré sa už tiež stali súčasťou výbavy a pokračovala som s priateľmi. Situácia však bola príliš napätá, veľa som bez šošoviek nevidela, ľudia pre plyn pozatvárali okná, hoci za nimi stále búšili do panvíc a hrncov a moji priatelia postupovali nižšie k centru polície. Musela som sa pre vlastnú bezpečnosť vrátiť. Pred niekoľkými minútami začali prichádzať ďalšie fotky s plynovými oblakmi nad Beşiktaşom.

Celý deň pokračovali demonštrácie aj v iných mestách po celej krajine. Najväčie tradične v Ankare a v Izmire, kde však dnes boli aj mimoriadne tvrdé, so zásahmi polície, vodnými delami a plynom. V Istanbule sa teraz rozpršalo, no námestie Taksim je stále plné a jediná televízia vysiela priamy prenos z námestia. Uvidíme, ako sa situácia bude vyvíjať zajtra, počas pracovného týždňa.

Update 3. júna, 12:00 (CET +1)

Cesta do práce sa zdala úplne normálna, len niekoľko obchodov neotvorilo, asi tak urobia neskôr. Všetko fungovalo ako inokedy. Na Taksime je omnoho menej ľudí, čo sa očakávalo. Gezi Park je plný asi na 70 percent. Pokojné sú aj iné miesta a mestá. Problém nastal, podľa očakávaní v mene, ktorá významne oslabila. Premiér Erdo?an sa pred chvíľou vyjadril, že je treba podrobne analyzovať celý trh a prepad akcií bol dnes všade. Rovnako konštatoval, že medzinárodné médiá teraz nesprávne interpretujú situáciu a že protesty sú organizované opozíciou a niekoľkými nelegálnymi skupinkami. „O desať mesiacov tu máme prezidentské voľby. Moji spoluobčania im všetkým dajú lekciu, keď ten čas príde,“ dodal premiér.

Do rána k nám prišli ďalšie informácie z uplynulej noci. Veľmi zle to vyzeralo v Beşiktaşi, kde sa demonštrácii zúčastnili aj moji najbližší priatelia. Keď prechádzali Beşiktaşom, lebo šli po viac plynových masiek, ktoré im nejaká známa priniesla, uprostred malej ulice sa z nenazdajky z oboch strán objavili policajti a vypálili na nich niekoľko plynových bômb. Neznáma rodina im uprostred ulice odomkla dvere a vpustila ich do bytu. Rodina ich pohostila aspoň ovocím a vodou, vraveli, že nie sú prví, ktorým museli poskytnúť chvíľkové útočisko. Boli to voliči vládnej AKP a teraz vraj nechápu, čo sa deje.

Zároveň sa na internete objavuje stále viac a viac videí o nezmyselnej a neopodstatnenej brutalite policajtov. Veľmi ťažko to túto noc niesla Ankara, odkiaľ ale nemám informácie z prvej ruky. Videá a obrázky od známych ale hovoria o stovkách zranených, pretože polícia zasahovala mimoriadne brutálne. Podobne obišiel aj Izmir, kde sa ďalší moji priatelia zúčastňovali veľmi aktívne demonštrácií. Po polnoci trochu zosmutneli, vraj stratili priestor a polícia prebrala pod svoju kontrolu miesta, kde sa stretávali.

Nálada je plná očakávaní. Niektoré združenia a únie vyhlásili štrajk (napríklad vzdelávacia únia na stredu) a mnohé so svojimi členmi rokujú. Skloňujú sa aj slová ako generálny štrajk. „Do predvčera sme si mysleli, že sme tu proti takejto vláde sami. Zdá sa, že nie sme,“ napísala na svoj tweeter moja dobrá kamarátka.

Pôvodný projekt na námestí Taksim, oproti parku Gezi

Update 4. júna, 00:30 (CET +1)

Protesty stále pokračujú. Cez deň som  mohla dianie sledovať len prostredníctvom priateľov a na internete. Pomaly sa zdá, že sa začínajú formovať jednotné ciele alebo vonkajšie znaky: farbou protestov sa stala čierna. Mnohí v nej prišli do práce, ale hlavne večer na demonštrácie. Cez deň v médiách rezonovali prejavy premiéra. Hovorí: “Máme 160 zranených policajtov a 60 zranených demonštrantov, čo poukazuje na to, že polícia postupovala v správne.” Večer, na tlačovej konferencii v Maroku, kde dnes odletel na niekoľkodňovú návštevu severoafrických štátov zase presviedčal, že jeho vláda „vysadila už dve miliardy stromov.“ Rovnako sa objavovali obrázky s protestami proti nečinným médiám alebo silným skupinám spoločností, ktoré majú blízky vzťah k miestnej vláde. Televízie začali o stretoch a protestoch informovať opäť viac, ako včera.

Po pracovnej dobe, teda od piatej, šiestej podvečer sa masy ľudí začali presúvať do centier protestov. Tých, ako som dnes zistila, je v Istanbule omnoho viac, ako som predpokladala. V podstate každá väčšia štvrť v meste má námestie, kde sa protestujúci stretávali.

Od ôsmej do polnoci sme dnes prešli vyše sedem kilometrov. Prechádzali sme ulicami Beşiktaşu, kde pokračovali pochody a tradičná večerná podpora z domov. Podobne, o čosi tichšie, to bolo v časti Nişantaşi. Harbiye znovu viedlo demonštrantov na Taksim. Tisíce ľudí nesklamali ani dnes. Prišli opäť do parku a na námestie. Objavilo sa omnoho viac transparentov, skupiny, najmä politické, sa ukázali s vlajkami a rovnakým oblečením. Atmosféra bola opäť veľmi príjemná, ľudia kričali protivládne heslá, tlieskali a každý mal pri sebe minimálne rúšku – aspoň pre istotu. Asi od jedenástej začala nad námestím krúžiť helikoptéra. Zelenými lasermi ju niekoľko ľudí v dave osvetľovalo a asi tri svetlice boli vystrelené, snažiac sa ju aspoň vystrašiť. Sociálne siete hovorili o tom, že zhadzuje plynové bomby, no ja som nič také nevidela. O chvíľu ale smerom k parku a časti Harbiye začalo byť cítiť paprikový plyn a z južnej časti od Beşiktaşu si polícia znova nedala pokoj a bolo počuť výstrely plynových bômb. Domov sme sa vrátili v maskách.

Ankara vraj dnes celý deň prechádzala omnoho silnejšími stretmi demonštrantov s políciou a spomínal sa aj ďalší mŕtvy. Nič nebolo potvrdené.

Chcela som ešte upokojiť ľudí, ktorí sa ozývaju a chcú vedieť, nakoľko je to celé nebezpečné. Ak sa nezapletiete do prvej línie odvážlivcov, ktorí sa stretnú s políciou, nemyslím si, že návšteva Istanbulu alebo Turecka bude nebezpečná. V Istanbule doprava na Taksime stále nefunguje, keďže sú cesty zavalené policajnými barikádami. No iné časti fungujú normálne. Ľudia nie sú priamo ohrozovaní inými, nie sú známe prípady vadalizmu či rabovania a mnoho turistov si dnes na Taksime aj zatancovalo, prípadne zabučalo s davom na hliadkujúcu helikoptéru.

Update 4. júna, 11:00 (CET +1)

Prikladám zopár fotiek zo včerajška z Taksimu. (Chlapík za stolikom v dyme nedostal zásah plynovou bombou. Na námestí len pripravoval turecké fašírky köfte.)

 

 

Dnes začala v krajine štrajkovať obchodná únia, ktorá združuje asi 270.000 pracujúcich. Nevšimla som si ale, že by sa dialo čosi nevídané a zatiaľ sama neviem povedať, aké obmedzenia nám to prinesie: autobusy cestovali normálne, mesto bolo do rána čisté od odpadkov (každú noc sa bežne v Istanbule zbiera odpad a čistia sa ulice; keďže väčšie zberné smetné koše tu v úzkych uliciach centra nie sú, ľudia odpad nosia pre vchody na ulicu. Do rána ale vždy zmizne), nikto sa nesťažoval. Médiá sa tiež rozhýbali.

Do rána k nám ešte dorazili správy, že polícia si opäť v noci v Beşiktaşi nedala pokoj a plyn, aj keď v miernejších množstvách bol najmä na ceste, ktorá spája túto štvrť s Taksimom. Omnoho brutálnejšia je zdá sa polícia v Ankare. Policajti si dokonca začali prelepovať páskou svoje identifikačné čísla, aby ich nebolo možné v zásahu identifikovať.

 V noci bola potvrdená aj obeť protestov – pravdepodobne už druhá – a to mladý muž v juhotureckom meste Antakya.

Update 4. júna, 12:00 (CET +1)

Ozval sa mi Tomáš Blaškovič, ktorý pripravil Otvorený list tureckej veľvyslankyni s výzvou na zastavenie použitia sily voči protestom v Turecku. List vyjadruje nielen znepokojenie, zo zásahov polície, ale aj obdiv k všetkým tým, ktorí sa stále pokojných demonštrácií zúčastňuju. Pridali sa aj Amnesty International na Slovensku. Som veľmi rada, že takáto aktivita sa ozýva aj od nás a veľmi Tomášovi aj reprezentantom AI za seba aj za svojich tureckých priateľov, ktorých správa veľmi potešila a veľmi si ju cenia, ďakujem. Ak môžete a situácia sa vám tiež nezdá správna, vyjadrite svoju podporu!

A ešte jedno veľmi pekné video o tom, že Turci, ako sa zdá, sa rozhodli mať zamatovú revolúciu.

Update 4. Júna, 21:30 (CET +1)

Pokojné demonštrácie, ktoré tu ľudia začali nazývať karneval alebo piknik v Istanbule na Taksime stále pokračujú. Televízia práve vysiela buď komentáre a rôzne rozhovory s osobnosťami a politickými analytikmi o situácii v krajine v súvislosti s protestami, alebo fórum z Alžírska, na ktorom mal premiér Erdo?an dlhý prejav, ktorý sa stretol v veľkými ováciami a stand-up-om. K situácii doma sa nevyjadroval. V čase, keď je premiér mimo krajiny sa ozývajú aj ďalší predstavitelia vlády a stále viac aj prezident Abdullah Gül. Ten udržiava nestrannosť a vyjadruje sa omnoho jemnejšie ako Erdo?an. Podpredseda vlády Bülent Ar?nç vyhlásil, že sa v najbližšej dobe plánuje stretnúť s reprezentantami protestujúcich. Zdá sa, že všetci okrem ministerského predsedu už medzičasom stihli zásahy polície odsúdiť, medzi inými aj osobnosti a učenci islamu.

Mnohí novinári už od včera v televízii vystupovali v čiernom oblečení, dokonca aj tí, ktorých televízie začali o demonštráciách informovať dávno po dvanástej. Samozrejme, toto prebudenie a sypanie si popola na hlavu dnes Turci pozorujú so zdvihnutým obočím. Podobne ako mestských policajtov v Antálii, kde dnes dokonca rozdávali demonštrantom kvety.

Cez deň sa striedali informácie, koľko ranených si vlastne strety s políciou vyžiadali. Turecká asociácia lekárov ráno oznámila 1 714 zranených len z včerajších stretov v Ankare. V neskoršom prejave podpredseda vlády priznal 60 ranených. Večer, v televízii Halk, ktorá ako jedna z dvoch v krajine po celý čas vysielala reportáže z demonštrácií, vystúpil Beyazit Ilhan z Asociácie lekárov a vyhlásil, že nemocnice celkovo prijali vyše 3 500 zranených.

Gezi park v skutočnosti nikdy nemal takú návštevnosť, akej sa mu dostáva posledné dni. V podstate spájal hlavnú cestu s námestím, no nebol priamo križovatkou pre chodcov, ktorí by tadiaľ nutne museli prejsť. Cez deň sa tu vybudovala prechodná knižnica z malých panelov, podvečer sa v parku precvičuje joga. Dobrovoľníci pokračujú v upratovaní okolia, začali sa vytvárať skupiny, ktoré natierajú posprejované steny v okolí.

Postupne sa na internete a v médiách formulujú prvé požiadavky demonštrantov, medzi ktorými sú okrem zastavenia projektu v parku Gezi aj prepustenie tých, ktorých polícia vzala v súvislosti s demonštráciami do väzby, alebo aj zakázanie používania slzného plynu. Zajtra bude pokračovať štrajk niekoľkých obchodných únií. Navyše sa začína moslimský sviatok Miraç. Sociálne siete sú preto plné výziev k tomu, aby demonštranti zajtra zbytočne neprovokovali veriacich alebo aby sa vyhli užívaniu alkoholu v priestoroch protestov.

Update 5. júna, 11:30 (CET +1)

„A nezabudne si so sebou pribaliť večer, ak by si šla kdekoľvek, plynovú masku,“ povedal mi kamarát, keď dnes ráno odchádzal mimo krajinu a s ktorým sme denne chodievali na protesty. Taksim síce posledné tri dni vyzerá, ako veľký festival, no situácia sa môže zmeniť. Nebojíme sa, že sa nám niečo stane, ale paprikový plyn je veľmi nepríemný. To, že vzduch nie je čistý spoznáte hneď: plyn škrabe hrdlo, nemôžete sa poriadne nadýchnuť, strašne páchne a štípe v očiach, ktoré začnú slziť. V závislosti od jeho koncentrácie musíte byť aj chránení. Ak do vás policajt bombu nehodí priamo alebo nestrekne z kanistra hadicou, čo sa mne ešte nestalo, mnohým stačilo chrániť sa štatkou alebo rúškou cez ústa. Sama si to neviem predstaviť, asi to budú omnoho silnejšie povahy. Ja nie som veľmi paprikový typ a tu, v tureckej kuchyni, používajú červenú papriku hádam aj do koláčov. Protestanti hovoria: „Paprikou nás neodstrašia, tou nás kŕmia od plienok.“

 Fotografia je staršia, asi z nedele. Budova bývalého kultúrneho centra je dnes ovešaná transparentami, no počet ľudí na námestí ostal rovnaký.

Noc bola v Istanbule pokojná, hoci sú policajti stale sústredení v Beşiktaşi. Izmir aj Ankara sa rovnako upokojili. Dnes mám viac správ z Izmiru, mesta, ktoré bolo vždy akýmsi centrom kemalistov a sekularistov v krajine. Hovorí sa, že keď Atatürk v dvadsiatych rokoch zakázal nosenie moslimskej štaky v krajine, izmirské ženy ju zhodili ako prvé. Dnes je pri prostestoch v Izmire iné to, že sa do policajných akcií zapájajú priamo aj podporovatelia AKP: „Títo podporovatelia kráčajú hneď za policajtami a bez rozmyslu mlátia tých, čo sú naokolo,“ hovorí môj kamarát Ilker, ktorý bol na demonštráciách prítomný v Izmire celé dni. Antakya na juhu a Tunceli na stredozápade krajiny boli v noci chaotické a s množstvom plynu.

Ako som už zopár krát písala, kreativita v tureckých uliciach je úžasná. Najnovšie sa mladí medzi sebou nazývajú çapulcu [čapuldžu]. Premiér ich tak v jednom zo svojích prejavov označil. Slovo znamená čosi ako naničhodník, v podstate opisuje človeka, ktorý nie je dobrý a potrenbý na nič. Erdo?an hovoril, že na námestí je len zopár anarchistických çapulcu. Mladým sa dnes páči slogan: Everday I’m çapulin‘.

Čo je a čo nie je pravda

• Nie je pravda, že demonštranti sú proti islámu v krajine. Na námestí a iných protestoch sa stretli ateisti, Arméni, ekológovia, komunisti, socialisti, ale videli sme aj zahalené dievčatá a starých ľudí, ktorí boli moslimami. Sú tu aj voliči vládnej AKP, ktorí ju podporovali najmä pre reformy, ktoré ekonomicky vytiahli krajinu. No voliť ju už asi nebudú. Protestuje sa tu proti arogancii, neobmedzenej moci, ktorej nie je možnosť vzdorovať. Ak sa tak stáva, ktorýkoľvek deň v roku bežne nastúpujú obrnení policajti a začínajú rozprašovať paprikový plyn. „Erdo?an nie je len premiérom tej nadpolovičnej väčšiny Turkov, ktorá ho volila. Je aj našim premiérom a nemôže nás ignorovať,“ hovorili niektorí na námestí v Taksime. Podľa stále platnej Ústavy z roku 1982, štát nemá jednotné nábožnstvo a ani žiadne neuprednostňuje… Oddelenie náboženstva od štátu ale oficiálne (rovnako ako u nás) neexistuje a štát financuje predstaviteľov islamskej školy, učiteľov islámu, imámov, alebo aj nové moslimské stavby. V krajine je dnes vyše 77 500 mešít.
• Nie je pravda, že sa do krajiny preliali ideológie arabskej jari. Jednak sú Turci citliví na to, aby sa im hovorilo Arabi. A jednak sa tu neprotestuje proti nedemokratickost. Vláda vzišla z regulérnych volieb. Všetci sú hrdí na to, ako vznešený bol prvý moment, ktorý odštartoval demonštrácie – záchrana parku.
• Nie je pravda, že Turci si práve vymysleli vlajku, na ktorej je v bielom polmesiaci Mustafa Kemal Atatürk. Túto vlajku má doma každý roky. Neobjavila sa špeciálna vlajka protestov. Inak má v Turecku štátnu zástavu alebo vlajku s Atatürkom po ruke každý. Vyvesí sa za z okna alebo balkóna pri každom sviatku alebo oslavách.
• Nie je pravda, že štrajkuje verejná správa. Zatiaľ sa tak nestalo.
• Nie je pravda, že celá krajina je hore nohami a v Turecku vám hrozí bitka, zranenie alebo to, že tu ostanete niekde v barikáde. Život pokračuje cez deň úplne normálne. Večer sa ľudia stretávajú na proteste, ktorý je ale pokojný! Ani nie je pravdou to, že protesty sa zmenili na rabovačky, o tom som hádam písala už veľa.