Najslávnejšou pamiatkou starovekej Perzie ostáva nepochybne Perzepolis. Miesto s kráľovským palácom plným obdivuhodnej výzdoby ľahlo popolom a ostali z neho len kamenné ruiny. Mal to byť dobyvateľ Alexander Veľký, ktorý sa takýmto činom pomstil Peržanom za všetky útrapy, ktoré spolu mali. Miesto, kde založili túto výstavnú skriňu celej ríše ma na svedomí Kýros Veľký. Ak sa vydáme po stopách panovníka, jeho cesta nás zavedie na miesto známe ako Pasargady. Práve ono sa stalo miestom posledného odpočinku človeka, v ktorého žilách kolovala perzská kráľovská krv.
Od Shirazu, mesta básnikov, sú Pasargady vzdialené okolo 120 kilometrov. Z auta sledujem meniacu sa krajinu, vysoké kopce nad mestom, nomádov pasúcich svoje stáda kôz na vyblednutých pastvinách a skoro ráno sa už pracuje aj na ryžových políčkach. Bývalé hlavné mesto Perzie leží na rovnej planine obkolesenej horami. Z ničoho nič sa zrazu pred nami dvíha stupňovité pódium na ktorom stojí hrobka Kýra Veľkého. Postavili mu ju niekedy okolo roku 530 pr.Kr. Zo všetkých tých fotiek či dokumentov som si ju predstavoval niekoľko násobne väčšiu ako v skutočnosti je. Nič jej to však neuberá na monumentalite, ktorou dominuje celému okoliu. Obieham ju celú pomaličky, krok za krokom dookola a kochám sa pohľadom na ťažké kamenné kvádre. V priebehu storočí ich ubiehajúce roky sfarbili do slabožltej farby. Dlhé roky bola ukrytá pod lešením, no dnes opäť v plnej kráse víta svojich návštevníkov. Tých je veľa. Nielen turistov z celého sveta, ale Pasargady sú obľúbeným miestom aj pre domácich Iráncov. Chodia sem celé rodiny a rozprávajú si príbehy o perzských kráľoch, mestách a nesmrteľných stavbách. K samotnej hrobke kráľa vedie šesť stupňovitých schodov. Hore stojí pohrebná komora s dĺžkou cez tri a s výškou cez dva metre. Grécki historici zaznamenali aj návštevu Alexandra Veľkého počas plienenia Perzepolisu. Alexander rozkázal jednému zo svojich vojakov, aby vkročil dnu. Ten tu našiel zlatú posteľ, poháre, zlatú truhlicu, ale aj rôzne ornamenty vykladané drahými kameňmi. Strabón hovorí o tom, že hrobku kedysi zdobil aj vytesaný nápis: „Ty, ktorý prechádzaš, ja som Kýros, ktorý dal Peržanom ríšu a bol som kráľom Ázie.“ Nápis sa však stratil v temnote času. Vo svojej podstate ide o veľmi jednoduché mauzóleum a pre svoju stavbu hľadal panovník inšpiráciu pravdepodobne v hrobke predposledného kráľa Lýdie Alyatta v Sardách. Je svojim spôsobom výnimočná, pretože ostatní perzskí králi si nechali svoje hrobky vytesať do skál. Kúsok odtiaľto leží miesto Naqs-e Rostam, ktoré sa stalo miestom posledného odpočinku štyroch ďalších vládcov. Perzská ríša sa rozpadla a do histórie vstúpili Arabi šíriaci nové náboženstvo. To čo bolo pred ním upadlo do zabudnutia a ľudia prestali tušiť komu hrobka patrila. Miestni roľníci ju preto začali uctievať ako hrobku Bat-Šeby, matky Šalamúna. Aj vďaka tomu sa podarilo stavbe prežiť, pretože nové náboženstvá mali vo zvyku vymazať pamiatky svojich predchodcov. Dostala meno Qabr-e Madar-e Sulaiman a niektorí Iránci ju tak volajú dodnes. Škoda, že sa už dnes nedá vyliezť po schodoch a aspoň nachvíľku si sadnúť dovnútra. Je prázdne, naplnené tichom storočí, ale bolo by to nesmierne zaujímavé. Možno v nej na prelome noci stále počuť hlas kráľa, ktorý kedysi ovládol svet.
Hrobka Kýra Veľkého
Iránci milujú svoje pamiatky a veľmi často ich navštevujú
Staroveké Pasargady sa dostali pod ochranu UNESCO
V hrobke uložili telo veľkého perzského kráľa
Vchod do hrobky už v minulosti lákal vykrádačov
Pasargady však nie sú len jedna jediná hrobka, ale človeka prekvapí ich veľká rozloha. Kýros Veľký nechal vystavať hlavné mesto svojej ríše v polovici 6.storočia pr.Kr., avšak po jeho smrti sa práce zastavili. Pár stoviek metrov od hrobky ležia pozostatky starého karavanserája. Stretávali sa tu karavány, obchodovali, vymieňali tovar a napokon prečkali noc. Ocitneme sa na mieste starého kráľovského paláca. Ešte aj dnes sú niektoré jeho časti ozdobené poničenými reliéfmi. Na niekoľkých stĺpoch sa dá čo to prečítať aj z klinového písma. Kedysi mali výšku niekoľkých metrov, no dnes siahajú niektoré len po pás. Palác obklopovala obrovská záhrada, ktorá mala pripomínať raj. Je veľká škoda, že z celej stavby ostali len nič nehovoriace ruiny. Osamotené stĺpy či kúsky architektúry stoja v nahej krajine ako majáky stratené na zabudnutých pobrežiach. Reliéfy na východných dverách zobrazujú býka a génia oblečeného v plášti z rybích šupín. Oveľa krajšie je však zobrazenie, na ktorom stojí vysoká postava ozdobená štyrmi krídlami. Dýcha z nej ten pravý staroveký Orient starý niekoľko tisíc rokov. Na priľahlom kopci pripomínajú zrúcané kamene zvyšok opevnenia. Tall-e Takht, alebo Trónny kopec v skutočnosti opevnením bol, pričom málokto vie, že práve táto fortifikácia bola jednou z prvých svojho druhu na celom Blízkom Východe. Kto sa rozhodne vyliezť až hore, toho kopec odmení výhľadom na celé údolie Morghab v ktorom ležia ruiny kráľovského mesta. Zaujímavou stavbou je nepochybne aj „Šalamúnove väzenie“ Zendan-e Suleiman. Stojí na severnom rohu paláca a do dnes prežila len jedna jediná stena. Pôvodne vyzerala ako kocka, ktorej funkcia je zahalená rúškom tajomstva. Podľa niektorých sa vo vnútri udržiaval posvätný oheň, tak dôležitý pre miestnych Zoroastriánov. Aj v iných častiach Iránu si po toľkých storočiach dnešní Zoroastriáni chránia svoje miesta s posvätným ohňom.
Pozostatky kráľovského paláca
Zub času sa so starovekým dedičstvom pohral
Reliéf na kamennom bloku ktorý slúžil ako vstupná brána do paláca
Zvyšok kamenného opevnenia na vrchole kopca Tall e-Takht
„Šalamúnové väzenie“ Zendan-e Suleiman
Starý karavanseráj, ktorý už nevíta hostí a karavany ale turistov
Je tu čo obdivovať. Ak mám pravdu povedať, Pasargady ma prekvapili v príjemnom zmysle slova, pretože sa tu dá stráviť čas pomalým objavovaním, prechádzaním sa miestami, ktoré boli kedysi palácmi, záhradami, luxusnými domami alebo zoči voči hľadieť na hrobku Kýra Veľkého. Utkvie nielen v pamäti, ale môžete si ju odniesť samozrejme v zmenšenej kópii aj domov. Na koniec sa ešte zastavujeme v provizórnych predajniach suvenírov a nevieme si vybrať. Všade predávajú celkom pekné repliky rôznych perzských reliéfov, sošiek kráľov, Kýrovu hrobku či v neposlednom rade aj známy Kýrov valček o ktorom sa hovorí, že je prvou listinou ľudských práv na celom svete.
