Pokračovanie…
„hľadáme seven heaven,“ odpovedal som mu.
„ste v siedmom nebi, vitajte“ ukázal na budovy okolo seba a usmial sa.
Posadil nás a doniesol nám uvítací drink. Limonádu, ktorá bola naozaj zadarmo, ako sľúbil. Kaviareň a reštaurácia pod prístreškom bola plná japoncov. Spýtali sme sa na cenu. 20 ep za noc za osobu v izbách pod strechou. Unavení sme sa zamysleli. Aziatky v bikinách, milý personál a noc za menej ako tri eurá. Sme v siedmom nebi, nejdeme nikam. Kvôli Dahabu sme zmenili aj plán našej cesty. Namiesto jednej noci zostávame tri.
Dahab znamená po arabsky zlato. Chalan v buse do sv. Kataríny mi vysvetlil prečo Dahab. Bolo to vcelku vtipné, lebo rozprával asi len troma anglickými slovami a jeho arabčine som takmer vôbec nerozumel. Dahab preto, lebo slnko odrážajéce sa od pobrežia vytvára dojem, že vo vode je zlato. Odtiaľ názov pre pôvodne beduínsku dedinu na pobreží červeného mora, ktorá sa zmenila na letovisko. Rozdiel oproti Sharm el Sheichu je ten, že Sharm je určeny hlavne pre cudzincov a Dahab je menší a obľúbený u egypťanov.
Polku prvého dňa sme prespali na izbe, bez toho, aby sme vôbec videli more. Hotel seven heaven je jedna celá malá ulička. Po stranách sú dlhé trojposchodové biele budovy s pavlačou na každom poschodí. Medzi nimi v ulici je pod prístreškom reštaurácia s kaviarňou. Vybavená pár drevenými stolmi a divánmi na ležanie. Hneď vedľa je požičovňa potapačského vybavenia. Na more nie je priamo vidieť, musíte prejsť asi desať metrov uličkou a dostanete sa na nábrežie.
Po výstupe na Sinaj sme potrebovali oddych, bez diskusie. naše telá s nami ani nediskutovali. Jednoducho sa vypli. K akejkoľvek aktivite sme sa dostali až večer. Plávanie v mori nie je zrovna najbezpečnejšie v noci, ale túžili sme po tom, hodiť sa do vody. Dahab leží na cípe zeme, na pobreží červeného mora. Centrom mesta je nábrežie, obytné časti sa tiahnu ešte trocha do vnútrozemia, ale stále skôr pripomína väčšiu dedinu ako mesto.
Na nábreží sa odzkadlil vplyv cestovného ruchu. Hneď popri vode je terasa na terase, oproti na druhej strane chodníka väčšinou reštika vlastniaca terasu. Alebo obchod so suvenírmi, žabkami, šatkami, lampičkami a všetkým čo vás len môže napadnúť. Vyhli sme sa plateným vstupom na pláž, kaviarňam, prešli sme na kamenistú opustenú pláž s rozpadnutými slnečníkmi. V noci nebolo skoro nič vidieť, ale rozhodli sme sa, že to je miesto nášho kúpania.
Prvý som vliezol do vody ja. Stúpal som po chaluhách a ostrých kameňoch v dvadsať centimetrovej vode. Po niekoľkých metroch balancovania medzi kameňmi to prestávala byť sranda. Zakaždým, keď som skoro spadol alebo stúpil na ostrý kameň, ewa s johnnym sa mi smiali. Akokoľvek ďaleko som šiel, hĺbka vody ostávala tá istá. Vzdal som to a vrátil sa na breh. Zopár menších rán na chodidlách, ale bol som celý.
Ďalší pokus bol na ewe. Tá sa dostala aj k plávaniu. V plytkej vode sa poodierala o dno a po návrate na breh sme zistili, že má slušne rozrezanú nohu, z ktorej jej tiekla krv. Kúpanie naslepo nebolo až tak rozumné. Asi by sme sa mali niekoho spýtať, kde sa dá kúpať a nechať to na deň.
Na druhý deň za svetla som sa šiel pozrieť k miestu nášho nočného kúpania. Zvolili sme si desiatky metrov od pobrežia ťahajúci sa útes, na ktorom sa samozrejme nik nekúpal. Inak povedané, najhoršie miesto na kúpanie v celom Dahabe.
Na izbe som ošetril ewe poranenú nohu a rozhodli sme sa urobiť to najlepšie, čo môžeme. Šli sme do baru na nábreží a dali si pivo. Za 15 ep s výhľadom na zátoku a more. Po jednom sme sa vybrali na prechádzku. Prešli sne dreveným mostom, okolo bielej zaplesnenej historickej budovy policajnej stanice a snažili sme sa nájsť obchod s alkoholom. Chceli sme si dať ešte jedno pivo niekde pri mori, alebo na izbe.
Po promenáde za nami kráčali traja cudzinci. V čiernej taške im štrngali flašky. Bolo to znamenie. Otočil som sa smerom k nim a spýtal sa ich, či nevedia, kde by sme si mohli kúpiť pivá. Dozvedeli sme sa, že po polnoci je už asi všetko zavreté. Chlapík mi vrazil igelitku do ruky. Zoberte si tieto naše. Ostali sme na neho pozerať s otvorenými ústami. To ako vážne? Povedal som, že to nemôžeme prijať. To je v pohode. Zoberte si ich. Ahojte. Začali kráčať preč a ja som stále ešte držal igelitu v ruke. No dobre teda. Pozrel som sa do vnútra. Tri pivá. Boh musí existovať a odmeňuje nás za Sinaj. Sadli sme si na breh na ratanové stoličky zavretej kaviarne. Svet sa skladá z otváračov na pivo. Podarilo sa nám otvoriť fľaše o malý múrik. Druhé pivo a opilí sme zaspávali. Egyptský defekt. Dve pivá za večer sú viac ako dosť. Viac vám netreba.
Na druhý deň sme pospávali, oddychovali. V bungalove vedľa nás bývala izraelka s frajerom britom pracujúcim v hoteli v potapačskom centre. Stále sedávala na pavlaci pred izbou a pofajčievala. Prisadol som si k nej a dali sme sa do reči. Bola skúpa na slovo rovnako ako ja, takže to bol vcelku autistický pokec. Pýtal som sa jej, ako dlho ostáva. Nevie. Zhrabla doma nejaké peniaze a odišla cestovať. Chce písať piesne a momentálne jej stačí len morský vzduch Dahabu. Preplnený vôňou hašišu, šíriacou sa z okna jej izby. Povedal som jej, že by som nevedel asi len tak sedieť na jednom mieste, byť bez plánov. Ešte som na to nedorástol. Odpovedala mi, že aj sedieť v Dahabe pri mori je plán, len si ho treba stanoviť a byť s ním spokojný.
Poradila nám, kde nájsť obchod s alkoholom. Poprechádzali sme sa v noci popri mori. Na obzore, nad morom vychádzal žlto žiariaci mesiac. Jeho svit sa odrážal na širokom páse vodnej hladiny. Stáli sme na brehu, opretí o drevené zábradlie a sledovali drobné strieborné vlny lesknúce sa pod mesiacom zaveseným nad hladinou.
Idea tropického raja sa začala napĺňať vstupom do obchodu. Egyptský rum aloha za 18 ep, to je menej ako tri eura za sedemdecku. Prevracal som tu fľašu v ruke a mal som určite pochybnosti o jej obsahu. Ale nakoniec, arrr. Za tie prachy.
Za dve hodiny sme ho dvaja vyrúcali a stále sme boli ešte nažive a nechcelo sa nám spať. Šli sme pre ďalšiu fľašu a ďalšiu kolu. Nábrežie bolo ešte krajšie. S prazdniacimi sa fľašami rumu nám narastala kreativita. Ewa už skoro spala na stole. Za onedlho šla spať a my mudrci do mora. Za čínskou reštauráciou sme sa nahádzali do vody. Johnny, ktorý sa s vodou kamoší len po kolená, teraz plával preč od brehu. Alkohol pridáva na sile a keď nie na sile, tak na odvahe určite. Tulenili sme sa pár minút vo vode a začali liezť k brehu. Asi meter od pevnej zeme som zacítil bolesť. Veľa ihličiek mi vrážalo zboku do nohy. Zabalancoval som a popri tom som sa toho dotkol aj druhou nohou. Zasa. Rýchle som vyšiel nabreh. Žiadna krv, ale nohy mi začali tŕpnuť a otrasne bolieť. Kurva.
Dokríval som na hotel a dal si rum. Nohy boleli a tŕpli. Zišiel som dole do kaviarne a hľadal som zamestnancov. Nik tam nebol, ale zbadal som japonského inštruktora, potápača. Spýtal som sa jeho. Chcel som vedieť, či na to môžem umrieť, alebo mám len piť ďalej.
Ak som stúpil na malú lionfish, bude to bolieť, ale nemal by som umrieť. Ak to bola stonefish, mám väčší problém, ale prežiť by som mal. Po stonefish by som ale vraj nebol až tak v pohode. Tak sme šli doraziť fľašu a spať.
Až na druhý deň, podľa čiernych bodiek na mojich chodidlách, som zistil, že som si v noci zahral futbal s morským ježkom a vybral som si dajakú jedovatú obdobu. Ako mi povedal potápač. Nočné kúpanie nie je celkom dobrý nápad, keďže všetky jedovaté ryby sú aktívne v noci a lovia. Ďalší deň ma kupodivu rum nezabíjal. Johnny strávil pol dňa s bolesťou hlavy, inak nič vážne. Ja som ale krivkal ako pirát s drevenou nohou. Na jed pomáha, ak si dáte nohu do horúcej vody, minimálne 45 stupňovej. Alebo rum.
Červené more je nádherné. Dahab je len malé letovisko na pobreží, ale oveľa viac je pod morskou hladinou. Väčšina návštevníkov tam prichádza kvôli potápaniu. Malo by to byť jedno z najlacnejších miest, kde sa dá potápať. Chceli sme si zašnorchlovať od starého majáku. Požičanie výbavy stojí 15 ep. V hosteli nám vraveli, že sa stačí len pozerať smerom dolu a pár metrov od brehu sú už pestré koralové útesy.
Ráno bolo more rozbúrene od vetra, moje nohy ešte stále tŕpli, tak sme sa rozhodli váľať na brehu. Plavci tiež nie sme práve ukážkoví. Povedali sme si, nabudúce. obával som sa, že pri mojom šťastí skúseného morského vlka sa vrátim zo šnorchlovania s lionfish v pate, morskými ježkami pod pazuchami a žralokom medzi zubami.
Stretli sme dvoch slovákov, opäť aisecarov. Zvláštne, náš trip akoby sa stal stretávaním členov aisecu. V Káhire sme skvotovali na aisecárskom byte a vlastne sme pomaly ani nestretli mladého cudzinca, ktorý by nebol členom organizácie. Dobre padlo stretnúť iných slovákov na ceste. Aspoň vieme, že nie sme jediní, kto sa sem hrabe.
Dni v Dahabe sa zmenili na nudný tropický raj. Vďaka za to. Dni preležané v tieni „pod palmami“. A večer, večer pivo. Vedľa hotela sme mali asi druhého najhoršieho muezina, hned po Siwe. V Siwe ťažko zhodnotiť, lebo efekt bol spôsobený prasknutým reprákom. V Dahabe to bol tipek. Spieval tak falošne, ako sa len dá. Hviezdna Rota superstar je šuvix oproti tomu. Rytmus žiaden a navyše sa to snažil odbiť čo najrýchlejšie. Boh je najväčší, boh je najväčší, poďte sa modliť, zapraskanie a koniec.
Našli sme najlacnejší bar. Churchill’s. Zo svetelnej tabule sa na nás pozerala smutná tvár večne opilého britského premiéra. Správne miesto. Hneď ako sme vošli na drevenú terasu na streche budovy, zistili sme, že sme na správnom mieste, plnom britov. Kúpili sme si na základe rady pri bare iné lokálne pivo, sakara. Sadli sme si, iftar sa blížil každou minútou. S pivom v ruke sme pozerali na saudské pobrežie na druhej strane červeného mora.
Pivo za desať, poldecáky za desať. Uvažujeme nad rýchlou návštevou bankomatu. Vymysleli sme najlepšiu odpoveď na zajtrajšiu otázku na izraelských hraniciach.
„aký je účel vašej cesty do izraela?“
„neviem, len nechcem umrieť sám“
Myslíte, že to zaberie?
Dahab bolo nádherné miesto, lacné a tak neegyptské. Domáci vraveli, že oni sami do Dahabu utekajú pred zvyškom krajiny. Odporúčame ho na relax, potápanie, popíjanie. Ubytko v seven heaven za 20 ep za noc a najlacnejšie sa najete asi tiež na hoteli v reštike. Základné jedla sa dajú kúpiť za 20 tiež. Bola to pekná rozlúčka s Egyptom.
„siedme nebo, popoludňajšie zdriemnutie tri krát denne, príjemne chladné červené more, tony cigariet, svorky túlavých psov, lacné jedlo, horúci večerný vzduch, otravní predavači, hrave biele vlny, mačky v tanieri, zmätení muezíni, zákerni morskí ježkovia, potápači na každom kroku, konečne (!) aj mladice v bikinách, kamenisté pláže s drevenými ležadlami, veselí aziati všade vôkol, dve pivá a dosť, rozhovory o všetkom a ničom dlho do noci, atmosféra pokoja… Dahab.“
Zobraziť Stopárov sprievodca po Arábii na väčšej mape
