Salamína, úžasné mesto po stáročia pochované pod nánosmi piesku, je perlou severocyperského pobrežia. Návštevníci tejto rozsiahlej archeologickej lokality odtiaľto odchádzajú nadšení. Dobré spomienky na ňu však pravdepodobne nemá svätý Barnabáš, zakladateľ kresťanskej tradície na Cypre, ktorého tu v roku 61 n.l. ukameňovali.
Salamína sa nachádza na východnom pobreží tureckej časti Cypru iba 6 km severne od modernej Famagusty. K areálu vedie široká a dobre značená cesta, ktorá končí priamo na malom parkovisku s neustále vtipkujúcim predajcom lístkov. Každý návštevník od neho okrem vstupenky do areálu dostane navyše aj prospekt s prehľadnou mapkou, bez ktorej je orientácia na rozsiahlej ploche takmer nemožná. Okrem mapy netreba zabudnúť na fľašu vody, ktorá je pod páliacimi lúčmi cyperského slnka nevyhnutnosťou a môžeme vyraziť za poznaním. Hneď na začiatku sme však upozornené, že Salamínu si nemáme mýliť s rovnomenným miestom pri gréckom pobreží, kde sa odohrala v roku 450 pr. Kr. slávna námorná bitka medzi Grékmi a Peržanmi.
Ako každé dôležité mesto, aj Salamína má svojho mýtického zakladateľa, ktorým bol v tomto prípade Teukros, statočný bojovník v trójskej vojne. Jeho nevlastný brat Aias nedokázal zniesť, že Achillove zbrane nedostal on, ale Odyseus, a tak spáchal samovraždu. Ich otec však vinil zo smrti svojho obľúbeného syna práve Teukra, ktorý sa nemohol viac vrátiť domov, a tak odišiel na Cyprus a založil tu prekvitajúce mesto.
Aj archeologické práce jasne dokázali, že história Salamíny skutočne siaha až do ďalekého 11. storočia pr. Kr. O jej bohatstve svedčia predovšetkým bohaté nálezy z kráľovských hrobiek.
Vďaka svojmu bohatstvu však priťahovala pozornosť dobyvateľov. Postupne ju ovládali Asýrčania, Peržania, Alexander Veľký, Ptolemajovci. Každý z nich sa snažil získať pre seba časť jej imania, čo prispelo k jej úpadku. Znovu začala prekvitať až v rukách Rimanov, kedy sa stala centrom obchodu pre celé Stredomorie, Napriek tomu, že ostrov bol neustále okupovaný mocnosťami, Salamína si zachovávala značný stupeň samostatnosti o čom svedčia nálezy vlastných razených mincí. Ďalší rozvoj mesta bol znovu narušený, tentokrát nájazdmi pirátov, postupným zanášaním prístavu a nakoniec aj niekoľkými ničivými zemetraseniami. Obyvatelia Salamíny založili dnešnú Famagustu a svoje pôvodné obydlia zanechali napospas všadeprítomnému piesku, ktorý ich dokonale zakonzervoval. Práve vďaka nemu však dnes môžeme obdivovať mesto v jeho pôvodnej, vekmi nezmenenej podobe.
Ihneď po vstupe do tohto tritisícročného mesta sa nám naskytne pohľad na bazény a podlahové kúrenie, ktoré sú dedičstvom Rimanov, posadnutých kúpeľmi. Celý komplex bol bohato zdobený mozaikami a maľbami, z ktorých fragmenty sú jasne viditeľné ešte aj dnes. Najslávnejšia je tá, ktorá zobrazuje antickú bohyňu Léto a jej deti Apolóna a Artemis. Tí práve zabíjajú svojimi šípmi 14 deti kráľovnej Nioby, ktorá sa Léto posmievala kvôli menšiemu počtu detí. Za pýchu sa v gréckej mytológii platilo naozaj kruto.
Po východe z kúpeľov sa nám odkrýva ďalší skvostný pohľad. Do výšky tu čnie niekoľko elegantných stĺpov okolo veľkého nádvoria. Dozvedáme sa, že mesto bolo pôvodne farebné a všetky tieto stĺpy boli pokryté nádhernými maľbami. Stretávame tu milú cyperskú rodinku a skupinky nemeckých dôchodcov. Pozor na nás dáva niekoľko antických bezhlavých sôch, ktoré takto „sťali“ členovia fanatickej kresťanskej sekty, ktorí sochy považovali za symbol pohanstva. Chvíľu oddychujeme v tieni eukalyptov a o chvíľu už kráčame, nedbajúc na to že je pravé poludnie a najväčšia horúčava, k rímskemu divadlu, do ktorého sa údajne zmestilo až 15 000 divákov. Po jednom z ničivých zemetrasení však stratilo svoju pôvodnú funkciu a stalo sa skôr zdrojom stavebného materiálu pre stavby vo Famaguste. Našťastie dnes už je zrekonštruované a slúži ako miesto pre rozličné kultúrne vystúpenia. Z najvyššieho radu divadla obdivujeme pláž s jemným pieskom a sýtomodré more, ktoré sa nachádzajú iba niekoľko metrov od nás. Môžeme ľutovať, že sme si nevzali so sebou plavky.
Náš smútok však rýchlo zaženie pohľad do mapky a ďalšie zaujímavé miesta, ktoré nás ešte čakajú. Pôsobivý je rímsky akvadukt, ktorý privádzal vodu až z 50 kilometrovej diaľky, Bazilika Agios Epifaniose, ktorá bola najväčšou stavbou na ostrove, ale aj agora na ktorej mali svoje stánky šikovní remeselníci a obchodníci zo Salamíny a širokého okolia.
Napriek tomu, že pod nánosmi piesku zostáva ešte veľká časť tohto skvostu medzi cyperskými mestami, archeologické práce v tejto lokalite boli pozastavené už v roku 1974, kedy bol ostrov rozdelený na tureckú a grécku časť. Archeológovia predpokladajú, že ak sa výkopové práce obnovia, odhalia ešte veľké množstvo nádherných pamiatok a Salamína sa stane prinajmenšom tak slávnou ako sú slávne talianske Pompeje. My sa lúčime posledným pohľadom s týmto históriou dýchajúcim mestom a nádherným morom a vyrážame na ďalšiu cestu za krásami Severného Cypru.
