Z malého mestečka Turgut odchádzam skoro ráno do starovekého Aphrodisias, posvätného miesta bohyne Afrodity. Cesta cez krásnu tureckú krajinu trvá okolo troch hodín. Prechádzame aj známym mestom Aydin. Krajina vyzerá ako z obrazu. Všade zelené stromy, olivovníky, ktoré kontrastujú s vyschnutými políčkami zeme na ktorých už od skorého rána pracujú ľudia. Sadia, kopú alebo zbierajú úrodu.
Pár kilometrov pred Aphrodisias vidno z cesty vrcholky chrámov. Vedľa malého parkoviska pred areálom stojí vysoký strom. Rastú na ňom moruše. Konáre sú blízko, tak sa dajú dočiahnuť. Oberám si z nich za plnú hrsť. Sú biele, veľké a strašne lepkavé. Moruše ochutnávam prvý krát v živote. To som kvôli tomu musel cestovať až do Turecka. Sú tak dobré, že si oberám ešte jednu plnú hrsť. Špinavé ruky si umývam hadicou, ktorú som našiel pohodenú na tráve. Na úplnom začiatku areálu stojí Aphrodisias Müze, čiže archeologické múzeum. Vonku v zelenej záhrade je rozmiestnených niekoľko pekne vyhotovených kamenných sarkofágov. Na mieste antického mesta stála už v neolite svätyňa Megalé Méter, bohyne plodnosti a úrody. Meno mesta je odvodené z mena bohyne Afrodity. Po stáročia bol Aphrodisias posvätným miestom. Po príchode Rimanov bolo postavené prosperujúce mesto. Stalo sa strediskom kultúry a umenia. Známa bola najmä sochárska škola preslávená mramorovými sochami. Na konci mesta stojí antický Štadión. Vyšliapaná cestička vedie okolo krásnej stavby. Tento Tetrapylon bol postavaný v 2.st. a patrí ku klenotom Aphrodisiasu. Štadión je vynikajúco zachovalý. Dokonca patrí k najzachovalejším z celej antiky. Na svojich miestach sú sedadlá, na ktorých sa mohlo spolu stretnúť až 30 000 ľudí. Z vrchných radov je na celý Štadión pekný pohľad. Na niektorých sedadlách sú ešte viditeľné vyryté mená významných obyvateľov mesta, ktorý práve z nich sledovali dianie na štadióne. Cez vyschnutú trávu lemovanú kríkmi a bodliakmi prichádzam k chrámu (Tapinak). Stojí z neho menej stĺpov ako v Euromnose, ale nedá sa povedať že by nebol pekný. Stĺpy sú rozmiestnené na pravej, tak i na ľavej strane chrámu. Spolu ich ostalo do dnešných dní štrnásť. Po zemi sa váľa množstvo kameňov patriacich chrámu. Mnohé z nich sú zdobené nádhernými detailmi. Malý prechod od chrámu vedie priamo k Bouleterionu. Veľmi pekne zachovalá budova. Sedadlá vyzerajú akoby ich ani nenahlodal zub času, a čakajú že opäť prídu ľudia. Usadia sa a pozrú si predstavenie. V prednej časti chýbajú len sochy obyvateľov, ktorý stavbu dotovali a staroveký obraz by bol dokonalý. Priamo s Bouleterionom susedí severná časť Agory – Kuzey Agora. O pár metrov ďalej obdivujem zbytky Hadrian Hammami (Hadriánove kúpele). Z jednej strany je k ním pripojená Güney Agora, vlastne jej južná časť. Je o poznanie lepšie zachovalá ako severná časť. Kým na severe stoja len zrúcaniny budov, tu na juhu sú pekné stĺpy okolo ktorých rastú stromy s granátovými jablkami. Od agory to je niekoľko sto metrov k divadlu. Po vyšliapaní malého kopca sa objavuje divadlo. Ďalšia stavba, ktorá je vynikajúco zachovalá. Či už sa človek pozerá na sedadlá s opierkou alebo na prednú časť so stĺporadím, ktoré nesie grécke nápisy. Prechádzam úplne hore do rohu divadla. Moje sedadlo má aj kamennú opierku, ktorá príjemne chladí. To nieje všetko. Po stranách sú opierky na ruky v tvare ryby. Mám výhľad na celé divadlo s okolím. Aphrodisias je veľmi pekné miesto.
Stĺpy starovekého Sebasteiona
Chrám bohyne Afrodity
Symbol starovekého mesta – Tetrapylon
Obrovský štadión dnes zíva prázdnotou
Niektoré stĺpy zo svätyne bohyne Afrodity stoja do dnešných dní
Ruiny Aphrodisiasu pomaly pohlcuje príroda
Chrám bohyne Afrodity
Väčšina iónskych stĺpov má dnes len meter či viac
Chrám bohyne Afrodity
Malý Bouleterion neďaleko chrámu
Južná časť starobylej gréckej Agory
Staroveké divadlo
V blízkej dedinke Geyre je malá reštaurácia „Chez Mesten“ hneď pri ceste. Na obed si dávam Pide. Je to niečo ako turecká pizza, no s pizzou to nemá nič spoločné. Možno len cesto. Na ňom sú poukladané rajčiny, cibuľa, papriky, kúsky mäsa a zapečené v peci. Chutí výborne. Dobré je aj to, že dnešný obed ma stojí 3 líry. Po obede sa vraciam do archeologického múzea. Nieje najväčšie, ale patrí k 4 najvýznamnejším múzeom v celom Turecku. V sálach je vystavených množstvo sôch, búst a reliéfov z kamenných sarkofágov. Všetky boli nájdené priamo na mieste. V strede väčšej miestnosti stojí socha Afrodita Aphrodisias. Podobá sa na sochu Artemis Efezos. Kedysi bola kultovou sochou, ktorá stála v chráme. Po prehliadke múzea sa idem pozrieť do malého stánku so suvenýrmi. Nečakal som, ale vlastne ani nevedel, že tu je toho tak veľa. Z Aphrodisiasu mám veľmi dobrý pocit a som príjemne prekvapený tým čo som videl. Na preskúmanie všetkých krás Turecka je jeden život málo…
Pide
Detail gréckeho sarkofágu
