Iránska provincia Razavi Chorasán ležiaca na severovýchode krajiny patrí medzi najnavštevovanejšie miesta v celom Iráne. Ani nie tak zahraničnými turistami ako domácimi či pútnikmi z rôznych kútov islamského sveta. Posvätný Mashad priťahuje svojou neskutočnou svätyňou, ale aj v jeho okolí nájdeme viacero zaujímavých miest. Jedným z nich je malé mestečko Qadamgah, kde stojí svätyňa s odtlačkami 8.šiítskeho Emáma Rezu.
Mestečko Qadamgah ležiace pár desiatok kilometrov od Mashadu obýva len niečo cez tri tisíc ľudí, avšak pútnici, ktorí sa tu cez deň zastavia domácich hravo svojim počtom predčia. Ústredným miestom je veľká svätyňa s posvätnými šľapajami Emáma Rezu. Všetky ulice sa k nej zbiehajú a keby človek aj náhodou nevedel kde leží, prúd ľudí ho tam automaticky donesie. Na parkovisku zastavujú autobusy s iránskymi, azerbajdžanskými, ale aj tureckými značkami a skupinky ľudí sa pomaličky presúvajú smerom k svätyni ležiacej na vyvýšenej platforme. Celú prístupovú cestu lemujú obchodíky so suvenírmi, občerstvením, zmrzlinou či čajovňa. Ľudia si kupujú najmä plastové fľaše, bandasky alebo hlinené nádoby, aby si do nich mohli nabrať vodu z posvätného prameňa. Ulicou preteká aj riečka, ktorá však slúži najmä na to, aby odnášala nečistoty z bazáru. Neraz sa stane, že pútnik zahľadený do stánkov jemne skĺzne a namočí si nohu v plytkej vode.
Pred areálom stoja stánky s bandaskami na posvätnú vodu
Tabuľa v angličtine aj perzštine s namaľovaným svätostánkom privíta každého pútnika a po tom ako zdolá niekoľko schodov sa ocitne v parku. Zložilo sa tu viacero rodín, jednotlivcov či párov a vychutnávajú si nielen oddych, ale niektorí z nich aj piknik. Až za bránou sa odkryje svätyňa a človek tak vidí jej nádhernú tyrkysovú kupolu zloženú zo stoviek či tisícok malých kachličiek. Priestor pôsobí ako oáza pokoja, všade stromy, kríky, kvety a žblnkotajúca voda padajúca z prameňa. Dnešná svätyňa pochádza z obdobia, kedy Perzii vládli Safávidi, dynastia, ktorá tu založila šiítsku tradíciu. Parkom sa tiahne kanál naplnený vodou a malé deti si do neho máčajú nohy či ruky. Jednou stranou sa zástup ľudí vinie dnu, druhou stranou vychádzajú von. Ženy aj muži majú oddelený vstup, ale obe pohlavia uvidia to kvôli čomu sem prišli. Mužská časť svätyne je vystlatá kobercami a niekoľko chlapov kľačí na zemi a prikladá čelo na malý posvätný kamienok mohr. Svätyňou sa ozývajú pravidelné modlitby a každý sa chce pozrieť k striebornej mreži.
Svätyňa v ktorej sú ukryté šľapaje
Za ňou sa v rohu ukrývajú odtlačky nôh šíitskeho Emáma Rezu. Podľa legendy sa tu zastavil Reza pri svojej ceste do Mashadu a oddýchol si pri prameni. Pomodlil sa a po rozprave s Alláhom sa na kameni objavili odtlačené šľapaje. Kým posvätný prameň Zam Zam v saudskoarabskej Mekke sa spája s menom Ismajla, tento sa bude navždy spájať s Emámom Rezom. Priblížime sa so skupinou mužov k mreži, pobozkáme ju, priložíme si na ňu čelo a objaví sa pred nami zrkadlo v ktorom sa odrážajú šlapaje. Tešil som sa na toto miesto od doby kedy som sa o ňom dozvedel. Už pred tromi rokmi som si v Mashade hovoril, že sem prídem, no nevyšlo mi to, tak som sa predsa dočkal. Kým muži vidia odtlačky nôh len v odraze zrkadla, ženy ich majú celé krásne pred sebou. Vonku sa túlam areálom a každú chvíľku sa niekto prihovorí, tak prehodíme pár slov. Napokon sa naše cesty rozdelia a môžem sa vrátiť do Mashadu.
Emám Husejn sa objavuje na suveníroch