V priebehu jari tohto roka som pri tradičnom scrollovaní Facebooku natrafil na zaujímavú ponuku na stránke študentskej organizácie AIESEC, ktorá pre študentov zabezpečuje pracovné a dobrovoľnícke stáže prakticky po celom svete. A hoci som na leto už cestovateľské plány mal aspoň v hlave premyslené, možnosť stráviť takmer celoletnú stáž v Egypte sa jednoducho neodmieta.
V najľudnatejšej krajine Arabského sveta strávim v priebehu nasledujúcich 2 mesiacov 6 týždňov, počas ktorých precestujem veľkú časť tejto historicky bohatej krajiny. Nebudem však sám, okrem mňa sa na dobrodružnú cestu totiž vydá ďalších 54 stážistov pozbieraných z celého sveta. Multikultúrny tím zložený zo študentov z Brazílie, Turecka, Číny, Rumunska, Srbska, Kanady, Kene či ďalších krajín z rôznych kútov sveta, bude rozdelený do niekoľkých skupín podľa zadaných úloh. Náš trip začneme dvojtýždňovou prehliadkou Káhiry, najväčšieho arabského a druhého najväčšieho hlavného mesta čierneho kontinentu. V tomto smogom znečistenom, no historicky, kultúrne a pamiatkovo bohatom hlavnom meste, ktoré nikdy nespí, sa presne nedá určiť, koľko ľudí žije. Existujú len približné odhady či predpoklady, no reálne sčítanie obyvateľstva je takmer nemožné. Islamskú architektúru mesta formujú bazáre, mešity a tisíce minaretov, postavených ešte v storočiach minulých.
Po prvých dvoch týždňoch sa koncom júla vydáme na dvojtýždňovú cestu naprieč veľkou časťou Egypta. Svoju cestu začneme v mestečku Minya, odkiaľ sa presunieme do svetoznámeho Luxoru a Asuánu. Po vnútrozemskom cestovaní sa vydáme smerom na východ, aby sme dosiahli pobrežie, kde najskôr preskúmame krásne pláže v Marsa Alam a samozrejme nevynecháme ani Hurghadu, obľúbený rezort pre dovolenkujúcich z celého sveta. Z Hurgady sa presunieme na Sinajský polostrov, kde pred náročou turistikou na biblickú horu Sinaj strávime odpočinkový deň v kľudnom prímorskom stredisku Ras Sudr, ktoré je známe a navštevované najmä domácou klientelou. Pred návratom do Káhiry sa ešte presunieme na východné pobrežie Sinajského polostrova, kde okrem noci strávenej v rámci kempovania pod čistou, hviezdnatou oblohou navštívime aj málo známy, no o to krajší rezort Dahab. Po dlhom cestovaní a návrate späť do Káhiry budeme mať možnosť navštíviť aj Alexandriu, druhé najväčšie egyptské mesto ležiace na pobreží Stredozemného mora, kde je obloha sýtomodrá, vzduch príjemnejší a vlny na mori divokejšie. Pred návratom späť na Slovensko spracujeme naše zážitky, fotky a videá aby sme splnili ciele tejto stáže.
Cieľom a úlohou našej stáže je spoznať Egypt, miestny životný štýl, formou článkov pomôcť opäť naštartovať upadajúci cestovný ruch v krajine a prinavrátiť strácajúcu sa dôveru ľudí v arabský svet. Mnohí sa ma pýtajú, či sa nebojím cestovať práve teraz do Egypta, niektorí tvrdia, že by tam v súčasnosti cestoval len blázon. Bohužiaľ, pri momentálnej mediálnej prezentácii arabského sveta ako regiónu zla, nenávisti a extrémizmu sa niet čo čudovať, že sa v ľuďoch prebudila akási nedôvera či strach z cestovania a spoznávania. Pády lietadiel, chaotické informovanie o utečeneckej vlne, aktivity Daešu (tzv. Islamský štát) v muslimskej osi Maroko – Indonézia spájané s islamským učením, či útoky v Európe ľuďom rozhodne nepridávajú na pohode. Egypt prežil od pádu režimu Husního Mubaraka turbulentné politické obdobia, ktoré sa snaží stabilizovať súčasný prezident Sissí. Čiastočne sa mu to darí, demonštrácie sú už sporadické, otázna je však samotná spokojnosť Egypťanov. Egypt je silný štát s fungujúcimi inštitúciami a ekonomikou, ktorá je závislá na príjmoch z turizmu, ktoré vykazujú prepad a pokles. V neďalekom Tunisku stačili 2 teroristické útoky zamerané voči turistom, ktoré čísla prichádzajúcich Európanov radikálne znížili (aspoň v minulom roku), Egyptom zas otriaslo zostrelenie ruského lietadla ešte minulý rok nad Sinajským polostrovom. Okrem tohto vážneho incidentu, ku ktorému sa prihlásila miestna sinajská odnož Daešu, k útokom voči turistom nedošlo. Na severe Sinaju je situácia neprehľadná a dochádza tu k stretom medzi egyptskou armádou a ozbrojencami, ktorým snom je oslabenie štátu a položenie egyptskej ekonomiky na kolená. Ich aktivity sú ale izolované a pohyb po Egypte nie je nebezpečnejší, než pohyb po metropolách západnej Európy. Krajina potrebuje turistov ako soľ. Pri otázkach, či sa nebojím cestovať do Egypta, sa len pousmejem. Ak by nás ovládol strach, nič by sme zo života nemali a mohli by sme celý svoj život prežiť na jednom mieste, preklikávajúc aplikáciu Google Earth a závidiac ľuďom, ktorí odvahu nabrali, predsudky odsunuli a šli si za svojimi cieľmi. Ja ale nemienim ostať zablokovaný a zbrzdený predsudkami bez osobných skúseností. O arabskom svete ako nepriateľovi číslo jeden totiž najviac kričia tí, ktorí v živote z vlastnej krajiny nevykročili a bez dostatočne naštudovanej literatúry nerozoznávajú rozdiely medzi islamom ako náboženstvom, a terorizmom ako vraždiacim politickým nástrojom na dosahovanie chorých cieľov, hrubo porušujúcim zásady akéhokoľvek náboženstva. Svet patrí odvážnym a som si istý, že peniaze investované do cestovania sú správne investované peniaze, ktoré sa vrátia v podobe nezabudnuteľných zážitkov, životných skúseností a rozšírených obzorov. Práve to nám pomôže vnímať veci s nadhľadom, bez odporných rasistických predsudkov, ktoré sa v poslednom čase šíria našou našou spoločnosťou neuveriteľne šialeným spôsobom. Batoh je pripravený, už len šťastne doletieť!
Patrik Bandúr
