Miesto známe ako Ain Dara nezapadá do klasickej sýrskej mozaiky. Nepreslávili ho rímske ruiny ako Palmýru, ani krása kresťanských kláštorov ako Maalulu, nemá dokonca za sebou ani významnú históriu islamu, aká sa prechádzala Damaškom či Aleppom. Svoje stopy tu totiž otlačili tajomní Chetiti, ktorí nám ako svedectvo ich doby zanechali nádherný chrám ozdobený sochami a reliéfmi.
Turistov sem do Ain Dary, mesta ležiaceho takmer 70 kilometrov severne od Aleppa v tesnej blízkosti tureckej hranice, nezavíta veľa. Je veľmi pravdepodobné, že ak sa sem vyberiete budete tu sami, čo len podčiarkne atmosféru miesta. Z krajiny vyrastá kopec na ktorom sa rozkladajú ruiny starého chetitského chrámu. Prašnou cestičkou stúpame až na vrchol. Krajina naokolo je krásna, jemne zvlnená, plná zelených políčok a neďaleké pahorky už patria Turecku. Spoza rohu sa vynára nádherná levia hlava vytesaná do čierneho kameňa. Na prvý pohľad by nezainteresovanému návštevníkovi mohol chrám pripadať ako hŕba kamenia. Stačí pár krokov a staroveké ruiny ho presvedčia o opaku. Srdce sa rozbúchalo a oči si premeriavajú krásny chrám, ktorý prežil do dnešných dní. Končekmi prstov sa prechádzam po starých kamenných okrídlených levoch. Zub času ich pomaličky farbí do oranžova, no oni nepovedia ani slovo.
Sýrska krajina pri Ain Dara pozvoľna prechádza do Turecka
Prvý kontakt s chetitským chrámom
Niekoľko nádherných reliéfov prežilo až dodnes
Kamenné tváre z chrámu
Chrám začali archeológovia dostávať na svetlo sveta už od roku 1955, ale vykopávky pokračovali aj po ďalšie roky. S jeho objavom a skúmaním prišla na svet senzácia, pretože sa jeho časti veľmi podobali na slávny chrám, ktorý nechal kráľ Šalamún postaviť v Jeruzaleme. Následným výskumom sa zistilo, že chrám začali ľudia stavať už okolo roku 1300 pr.Kr a niekoľko krát odvtedy zmenil svoj výzor. Vtedy bola novo-chetitská ríša rozdelená do niekoľkých štátov v Anatólii a severnej Sýrii. Chetiti sa z centrálnej Anatólie už pozvoľna vytrácali a v čase kedy chrám v Ain Dara prosperoval, bolo už niekdajšie hlavné mesto Chatušaš premenené na ruiny. Práve levy hľadiace na krajinu, by mohli nasvedčovať, že bol chrám zasvätený bohyni Ištar, hoci sa objavujú aj hlasy, ktoré sa prikláňajú k bohyni Aštarté či k semitskému bohovi Haddadovi. Ten mal svoje významné svätyne napríklad aj v Damašku či libanonskom Baalbeku.
Stretnete tu levy aj sfingy
Hľadieť do očí staroveku
Detaily zdobia chrámové steny
Niektoré reliéfy stratili tvár
Chrám v Ain Dara
Pred svätyňou stál očistný bazén určený pre všemožné rituály. Jeho steny sú lemované orientálnymi reliéfmi aké som doteraz poznal len zo svetových múzeí. Sedíme na schodoch a vychutnávame si atmosféru starého chetitského sveta. Vo vnútri stretávame nemé bytosti so šiestimi prstami na nohách. Tu trochu zamrzí, že nie sú v celej svojej kráse a nemôžem sa pozrieť do ich kamenných očí. Dlho sa ešte túlame v okolí chrámu a niekoľko krát ho obehneme celý dookola. Vybehneme ešte na malý priľahlý kopček, aby sme si ho pozreli celý z výšky. Dole nás už čaká náš šofér, ktorý trávil čas pri pohári horúceho čaju, aby nás hodil naspäť do Aleppa.
Chrám v Ain Dara
Chrám z výšky
Chrám pri pohľade z priľahlého kopca
Kamenný lev stráži vstup k chrámu
Kamenný lev
