Pri hrobke perzského Shakespeara

Balím si batoh, nechávam ho na recepcii a predtým ako Mashad nadobro opustím idem na návštevu k hrobke známeho básnika Ferdúsiho do mestečka Tús. Leží neďaleko Mashadu a tak si na ulici odchytím taxikára. Celú cestu mi niečo rozpráva, zatiaľ čo sledujem ako sa strácajú budovy najväčšieho chorasánskeho mesta.

Čítal som, že sa do areálu platí vstupné tak hľadám kde ich predávajú. Uvideli ako sa k nim blíži neiránsky turista, potešili sa, privítali ma a idem dnu bez vstupenky. Vedľa fontány a záhonu ruží sedí samotný Ferdúsi vytesaný do bieleho kameňa. Ticho a nehybne hľadí na tucty návštevníkov prichádzajúcich k jeho monumentálnej hrobke. Tús, kde hrobka básnika leží bol známy už v staroveku ako Susia a dokonca mesto padlo do rúk aj Alexandrovi Veľkému na svojom legendárnom ťažení. Jeho pôda však neobsahuje taký kus histórie akou sa môže popýšiť Nišapúr, no predsa majú niečo spoločné. Aj Tús zažil besnenie mongolskej hordy pod vedením Džingischána, no smrteľnú ranu mu uštedril až obávaný Timur Veľký.

Hrobku v strede záhrady zhotovili zo svetlého mramoru. Schody klesajú dnu do hrobky a tá je umiestnená vo vnútri miestnosti. Leží na miernej vyvýšenine lemovanej bielymi stĺpmi. Ferdúsi sa narodil koncom 10.storočia tu v okolí dnešného Túsu a jeho hviezda pomaly stúpala. Svoj život zasvätil spísaniu perzskej kroniky Šáhnáme, tzv. Knihy Kráľov, kde zachytil dejiny Perzie od ich počiatku až po arabskú inváziu v 7.storočí. Odišiel do Ghazní (dnešný Afganistan), kde sa dostal pod ochranné krídla najmocnejšieho vládcu vtedajšieho muslimského sveta Mahmúda z Ghazní. Celých 35 rokov písal dejiny Perzie, no vládcovi sa napokon nezavďačil a podľa niektorých príbehov Ferdúsiho knihu odmietol, ani do nej nenazrel a nezaplatil mu. Opustil vládcov dvor a v roku 1020 umiera v Túse. Medzičasom si Mahmúd z Ghazní uvedomil, že sa nezachoval správne nechal k nemu vypraviť karavanu s bohatstvom, no v momente ako vchádzala karavána do mesta, vychádzal z mesta smútočný sprievod so zosnulým básnikom.

Ferdúsi je oslavovaný nielen pre dejiny aké po sebe zanechal, ale aj preto, že písal v novoperžštine a vidia v ňom človeka, ktorý ju pozdvihol na piedestál v dobách, kedy hrozilo, že sa rozmohne nad Perziou arabčina. Miestnosť obiehajú dookola reliéfy zo Šáhnáme, teda diela, ktoré vydobylo Ferdúsimu nesmrteľnosť. Jeho hrobky sa dotýka niekoľko párov rúk a dostať sa k nej až na dosah znamená niekoľko minút počkať, kým sa uvoľní miesto. Vďaka hrobke patrí Tús k najnavštevovanejším miestam celého Iránu z hľadiska domáceho turizmu. Turistov sem až tak veľa nezavíta najmä kvôli tisíc kilometrovej vzdialenosti z Tehránu. Naproti stojí múzeum, kde sú za vitrínami uložené stránky Šáhnáme staré niekoľko stoviek rokov, maľované keramické nádoby, obrazy, kópie vzácnej knihy, ale aj zaujímavosť v podobe 73 kilogramov vážiacej Knihy Kráľov. Posedím si pri pomarančovom džúse a je čas pobrať sa zase o kúsok ďalej. Vonku som spozoroval taxikára, ktorý ma sem odviezol. Žeby mi celou cestou hovoril, že ma tu počká? Asi kilometer či dva od hrobky leží miesto Bog´e-ye Hordokieh, familiárne prezývané aj ako hrobka Harúna al-Rašída. Najvýznamnejší kalif abbásovskej dynastie tu v roku 809 zomrel, keď sa chytal potlačiť povstanie v Transoxanii. Hrobka kedysi pravdepodobne slúžila ako mešita, ale podľa jednej legendy bola aj väzením pre vrahov Emáma Rezu. Tiahnú sa pred ňou dva chodníčky a úzky pás zeme ozdobený ružami. Vnútro stavby je prázdne, takmer bez akejkoľvek výzdoby a výstava prezentuje satelitné snímky Túsu a okolia. Vonku pod strieškou sú ukryté vykopávky starej medresy. Pobehám si a môžem ísť naspäť do Mashadu.

Hrobka básnika Ferdúsiho