Tehránsku štvrť Shah-e Rey pri svojich potulkách Iránom vynechá príliš veľa ľudí. Dnes splynula s veľkomestom, kde sa ukladá každú noc spať niekoľko miliónov ľudí, ale pred pár stáročiami, kedy krajiny križovali romantické karavany sa tu zastavil každý. Práve starobylé mestečko Rey bolo jedným z významných centier obchodu až do jeho zničenia mongolskými hordami. Dnes sa medzi zástavbou rozlieva príťažlivý bazár a nádherná mešita kam prúdia tisíce pútnikov.
Všade naokolo kam sa pozriem vidím budovy. Kniha, ktorú mám zo sebou v batohu píše, že „hľadanie pamiatok v hustej zástavbe môže byť frustrujúce“, a tak sa púšťam do toho. Pred stanicou metra všetci miznú v malých autobusoch a zdá sa, že len ja sám pokračujem ďalej peši. Povedal som si, že pôjdem stále rovno, kým sa mi bude chcieť alebo kým na niečo zaujímavé nenarazím. Dlhá ulica ktorou kráčam nie je ničím zaujímavá, pretože podobných som prešiel už v Iráne stovky. Po necelej polhodine natrafím na začiatok bazáru. Po oboch stranách ulice stoja stánky a priestor medzi nimi vypĺňajú ľudia. Keď si predstavím, že je piatok a v Tehráne sa nič nedeje, tu v Rey život pulzuje. Také niečo som ani len nečakal. Kedysi bol Rey nesmierne významným mestom, pretože stál priamo na Hodvábnej ceste a každý obchodník sa tu musel zastaviť. Dokonca bol na prelome 11. a 12.storočia najvýznamnejším mestom celej provincie. Svojim významom a bohatstvom bol však tŕňom v oku Mongolom, ktorý prišli a zrovnali mesto so zemou. Rey tak upadol do zabudnutia a z historického mesta sa stala šedivá tehránska štvrť.
Čerstvý chlieb sa v pekárni minie v priebehu pár minúť
Nad starým mestom vyrástli minarety so zlatými strieškami
Za vstupom sa rozlieva orientálny bazár
Ponorím sa do bazárových uličiek a prechádzam okolo stánku so šatkami, oblečením, orieškami, sladkosťami, zmrzlinou či drevenými výrobkami. Na konci bazárovej uličky sa dvíhajú minarety, ktoré udávajú smer, ktorým sa každý pútnik vyberie. Mám pocit, že najviac obchodov predáva sladkosti od výmyslu sveta. Predavači stoja v strede ulice s veľkou bronzovou táckou na ktorú naukladali svoje datle. Každý kto ide okolo sa môže ponúknuť. Na rohu stojí starý muž s klietkou v ktorej má farebné vtáčiky. Tie svojim zobákom vyberú jeden z mnohých papierikov a záujemcovi tak vyveštia čo ho čaká v budúcnosti. Bazár akoby ani nekončil, ale len plynulo prešiel na nádvorie mešity Emámzáde Shah-e Abdal Azím. Vybudovali ju pre potomkov imáma Husejna a pod strechou svätyne dokonca našiel svoj odpočinok imám Hamzeh, brat milovaného imáma Rezu, ktorého som bol pozrieť v Mashade. Sledujem ruch na nádvorí a len tak sa túlam pomedzi pútnikov. Tých sa tu vystriedajú stovky. Ženy v tmavočiernych čádoroch, muži v nohaviciach a košeliach pomaly miznú za vstupom nad ktorým stoja pozlátené minarety. Príjemné miesto, ale je čas pohnúť sa ďalej. Vraciam sa bazárom a muži pred obchodom zarezali barana. Hustý potôčik červenej krvi sa len veľmi pomaly vinie špinavým chodníkom, zatiaľ čo jeho mäso porciujú do pripravených hrncov. Koho po čase omrzí hukot tehránskeho veľkomesta, tu v štvrti Rey nájde stratený pokoj.
Vybrať si tie pravé korále dá zabrať
Posledná móda?
Farebné koreniny voňajú diaľkami
Kráľovstvo sladkostí
Tu v starom svete bazára Vám vtáky vyveštia budúcnosť
Najposvätnejšie miesto celého niekdajšieho mesta
Emámzáde zdobia minarety so zlatými špičkami
Na nádvorí
Typická kupola posiata tisíckami kachličiek patrí k areálu
Pomaličky sa vraciam do stanice metra s myšlienkami na to, aké muselo byť fascinujúce keď sa tu odrazu zastavila karavána a ľudia, obchodníci, každý sa prišiel pozrieť čo nové priniesla. Dnes má „karavána“ niekoľko moderných vagónov, po nastúpení sa zatvoria dvere, dá sa do pohybu a o niekoľko desiatok minút stojím v centre Tehránu a po pamäti sa snažím nájsť na horizonte vysoké štíty Elborzu, ktoré od skorého rána pohlcuje šedivý smog.
