Maroko nie je len krajinou s kráľovskými mestami, zlatistou Saharou ozdobenou oázami či hlinenými kasbami vyrastajúcimi z krajiny. Jedným zo zaujímavých miest je jazero Sidi Ali, ležiace medzi mestami Fez a Midelt v krajine stredného Atlasu. Miznúce cédrové lesy, škorpióny ukryté pod kameňmi, nomádi v stanoch pasúci kozy a ťavy. Sidi Ali je kúsok zaujímavého sveta, ktorý mnohí návštevníci marockého kráľovstva obídu…
K brehom jazera prichádzame za šera, kedy človek ešte rozoznáva obrysy stromov a zvlnenej krajiny stredného Atlasu. Tma padne rýchlejšie, než si stihneme postaviť stan. Do tvrdej zeme nejdú ani zatĺcť kolíky, tak jeho štyri rohy len prikryjeme kameňmi. Teplota rapídne klesá v porovnaní s rozpálenými uličkami Fezu či Meknésu, no to bude najmä tým, že jazero Sidi Ali leží vo výške 2100 mnm. Hviezdy prikryli oblohu tak nádherne ako to len vedia na miestach, kde ich neubíjajú svetlá civilizácie.
Nadránom sa chladný vzduch, ktorým zem dýcha dostane až do stanu a prebudí nás presne včas, aby sme stihli východ slnka nad jazerom. Už sa len poobzerať okolo seba a zaimprovizovať si na raňajky. Tak dnes to bude chubz a pomaranč. Ani sa mi nechcelo veriť ako sa k sebe hodia. Vydávame sa na prechádzku na kopce nad jazerom. Kedysi bolo celé okolie jazera pokryté hustým cédrovým lesom, ale tieto časy sú nenávratne preč. Dnes tu zostalo stáť niekoľko osamelých cédrov, ktorých samota pomaličky ubíja. Nejakým zázrakom prežili, aby podali svedectvo ako civilizácia ničí prírodu. Ostatné stromy ľudia sťali a použili na stavbu lodí a domov. Na začiatku stúpania sedí pokojne pastier s veľkým stádom oviec, ktoré sa mu rozutekalo po okolitom svahu. Cesta hore je tŕnitá, pretože vedie cez pole plné pichľavých rastlín. Tu by človek sandále naozaj neocenil. Všimnem si, že sem tam sa medzi hŕbou kamenia objavia malé skameneliny. Oblasť stredného Atlasu je na ne obzvlášť bohatá. Dvíhame niekoľko kameňov a pod nimi sa k vlhkej zemi krčia škorpióny. Pomaličky sa rozbehli hľadať si iný ukrýt. Hore z kopca je nádherný pohľad na jazero a krajinu do ktorej je zasadené. Odtiaľto vyzerá menšie ako keď človek stojí na jeho brehu, ale to len preto, že je práve obdobie sucha a jeho koryto pozvoľna vysychá.
Na brehu jazera Sidi Ali
Pasúce sa ovce na svahu nad jazerom
Jazero Sidi Ali
Z cédrových lesov nad jazerom zostalo len torzo
Jazdec nad Sidi Ali
Cez rovné priestranstvo na úpätí kopca sa práve prehnalo stádo tiav. Okolo cédrov pomaličky klesáme naspäť k jazeru. V diaľke vidno ako sa z roviny dvíha berberský stan miestnych nomádov. Asi sme nevedomky narušili neviditeľnú hranicu, pretože sa odrazu oproti nám rútia tri psy s prenikavým štekotom. V hlave sa odohráva niekoľko scenárov, ale žiaden z nich nie je prijateľný. Odrazu zastavili, stíšili zvuk a hoci štekať neprestali, už z nich nejde taký strach. Ocitli sme sa pri stane a vonku sedí žena pri piecke a pečie chlebové placky tak ako to títo ľudia robia desiatky rokov. Okolo nej sa motajú dve malé deti. Stan je potiahnutý hrubou vrecovinou a tak majú vo vnútri príjemne aj počas chladnejších nocí teplo. Niekedy ho potiahnú aj kožou, to vtedy keď je zima a proti mínusovým teplotám treba bojovať účinnejšie. Žena nás pozýva do stanu, ale vo vnútri ešte spia zvyšní členovia rodiny, tak nechceme rušiť. V rohu, v prítmí sedí staršia žena, možno stará mama detí naháňajúcich sa naokolo a tká. Je nesmierne zaujímavé byť tu a sledovať ako okolo nich plynie život. Majú všetko a pritom nemajú takmer nič? Sú nomádi a putujú krajinou stredného Atlasu tak ako to vyhovuj ich stádam. Kedysi križovali krajinu častejšie, ale dnes sa presunú dva, možno tri krát za rok.
Stan nomádov pri jazere Sidi Ali
Dievčatko žije s rodinou v stane na brehu jazera
Chlapec zo stanu
Stan miestnych nomádov
Ranné pečenie chleba
Rozhliadneme sa okolo seba a napočítame tri ďalšie stany. Pastierka popoháňa stádo oviec a za nimi sa pasú ťavy. Chvíľku ich pozorujeme z diaľky, ale ten výjav príde človeku zo strednej Európy natoľko exotický, že musí podísť bližšie. Prejdeme pár metrov, ťavy tiež, ďalších pár metrov a oni sa posunú. Takto sme sa k nim vôbec nepriblížili, ale to koniec koncov vôbec nevadí. Už ostáva len zbaliť stan, hodiť veci do batoha a nechať nomádov, aby prežili ďalší zo svojich dní.
Jazero Sidi Ali
Pastierka zaháňa stádo
Ťavy sa spokojne pasú na brehu jazera
Ťavy na brehu jazera
