Medzi kultové pamiatky tureckého Istanbulu nepatrí len notoricky známa Modrá mešita či Chrám Božej Múdrosti v podobe Hagie Sofie, ale aj stanica, kde svoju romantickú púť končil jeden z najslávnejších vlakov sveta. Sirkeci Gar bol dlhé roky známy ako konečná stanica Orient Expressu.
Hoci sa vagóny Orient Expressu z koľajníc už takmer vytratili, železničná stanica Sirkeci stále stojí na svojom mieste. Leží neďaleko rušného nábrežia Eminönü, kde sa denne stretávajú tisíce ľudí, aby opustili pevninu a naskočili do jedného z mnohých trajektov križujúcich Bospor. Celá štvrť Sirkeci naokolo stanice pripomína mravenisko, pretože sa tu spájajú hlavné ulice, električky a končia tu prímestské vlaky. Pamätám si aj dnes ako som prvý krát prichádzal vlakom do Istanbulu z Budapešti a keď som z okna videl prvý záblesk paláca Topkapi, nevedel som sa dočkať stanice Sirkeci, kedy vystúpim z vlaku a nadýchnem sa jej atmosféry. Nástupištia pôsobia staro a keby ich niekto prehodil do čiernobieleho obrázku, človek by z nich mal pocit, že sa tu Orient Express určite o hodinu či dve objaví. Steny stanice sú zladené do čiernobielych pásikov a ozdobené červenou farbou, ktorá ukľudňuje. Kto zatúži po starej atmosfére, pre toho je tu malá kaviarnička s príznačným názvom Orient Express. Stačí si do nej sadnúť, objednať pohár čierneho čaju, vybrať si knižku od Paula Therouxa či Agathy Christie a cestovať v čase. Zo svojho pamätníku všetko sleduje busta Atatürka s nesmrteľným výrokom hovoriacim Ne mutlu Türküm diyene, teda Aké šťastie je byť Turkom. Je tu rušno, hoci nie tak ako pred niekoľkými rokmi, pretože teraz sú mnohé trate odstavené a buduje sa megalomanský projekt Marmara, ktorý by mal podmorskou cestou spájať ázijský a európsky breh.
Busta Atatürka nesmie na stanici Sirkeci chýbať
Stanica Sirkeci Gar aj dnes dýcha históriou
Na peróne
Z vonku pôsobí stanica ako menší palác. Honosnú fasádu s obrovskou strechou dotvárajú vežičky a sklenené tabule pripomínajú gotické kostoly. Nápad spojiť Európu s Istanbulom poletoval nad mestom sultánov už v polovici 19.storočia, hoci trvalo ešte pekných pár rokov, kým sa veci rozhýbali správnym smerom a prvé kilometre železnice naukladali v až v roku 1870. Stanica Sirkeci ako ju poznáme dnes tu stojí od roku 1890, pričom ju začali stavať vo februári 1888 a pomenovali ju stanica Müşir Ahmet Paşa. Architektom sa stal August Jachmud, ktorého z Pruska do Istanbulu poslala nemecká vláda a pod jeho rukami vznikol nádherný architektonický klenot, ktorý v sebe miešal predstavy Európy s orientálnymi tajomstvami. Jej prázdne haly dnes pripomínajú odlesk oných slávnych čias, kedy Istanbulu ešte vládli poslední sultáni.
Budova historickej stanice
Obľúbená kaviareň priamo na stanici Sirkeci
Aj dnes si možno vychutnať atmosféru starej kaviarničky
Budova historickej stanice
Monumentálna čakacia hala, ktorú dnes využívajú na predstavenia dervišov
Sirkeci Gar nie je slávnym miestom len vďaka svojej architektúre, ale predovšetkým vstúpil do dejín ako miesto, kde mal svoju konečnú stanicu legendárny vlak Orient Express. Jeho pôvodná trasa štartovala vo francúzskom Paríži a na svoju prvú cestu sa Orient Express vydal 4.októbra 1883. Vlak vyštartoval z parížskej stanice a prechádzal Štrasburg, nemecký Mníchov, rakúsku Viedeň, maďarskú Budapešť až prišiel do rumunského Giurgiu, kde pasažieri prestúpili na loď. Tá ich po Dunaji doviezla až do bulharského Rousse, kde prestúpili na vlak do Varny, aby sa na pobreží nalodili na trajekt, ktorý ich doviezol konečne na koniec cesty do Istanbulu. Orient Express prešiel Až v roku 1889 začal Orient Express priamu linku s konečnou na stanici Sirkeci v Istanbule. Cesta za Paríža do Istanbulu trvala cca 80 hodín a pasažieri prešli 3094 kilometrov. Jeho trasa sa často menila a v roku 1962 sa objavuje Direct Orient Express medzi Parížom a Belehradom, pričom dva krát týždenne končil vlak až v Istanbule. Priamy Orient Express prestal do Istanbulu premávať 19.mája 1977.
Vôňa dobrodružstva a diaľok
Vstup do čakárne
Na peróne
Dnes sa v priestoroch slávnej stanice ukrýva zaujímavé železničné múzeum, ktoré sa oplatí navštíviť. Je maličké, strávite v ňom dvadsať, možno tridsať minút, ale prezradí Vám viac nielen o Orient Expresse, ale aj tureckej železnici a jej histórii. Nájdete v ňom staré železničiarske insígnie, tabuľky zo zaniknutých vlakov, historické stroje, ukážky priamo z vlakov či dokonca ukážku jedálenského vozňa a kopu zaujímavých drobností.
Vstupné do múzea sa neplatí a je otvorené od utorka do soboty od 9:00 – 12:30 a 13:00 – 17:00.
Historický kúsok pred stanicou
V múzeu železnice priamo v stanici
Exponáty sú pre malých aj veľkých
V kabíne rušňovodiča
Historické exponáty súvisiace s tureckými železnicami
Jedna z mnohých trás
Orient Express
Vychutnať si čaj a sledovať krajinu za oknom
Čo potrebuje železničiar
V uniforme
