Späť v Sýrii

Ubehlo veľa času, odkedy som sedel na letisku a mieril na východ. Opäť som sedel v hale a čakal, kedy sa otvorí brána a ja nasadnem na lietadlo smer Sýrska arabská republika. Bol teplý slnečný deň a cez presklenú letiskovú halu bolo vidieť, ako lietadlá vonku pomaly rolujú smerom k svojim dráham. Slečne pri bráne som podal svoju letenku a pas. Keď zbadala moju fotku spred desiatich rokov, pousmiala sa na mňa a pustila ma ďalej.

Leteli sme ponad zelené európske kraje až kým ich nevystriedala modrá farba stredozemného mora, potom šíre kraje Anatólie a nakoniec sa krajina sfarbila do strohej hnedej a žltej farby sýrskych púští. Ako sme sa blížili k Damasku, lietadlo začalo strácať na výške aj rýchlosti. Pozeral som sa okienkom smerom dolu na krajinu. Len kde tu v nejakom údolí bolo vidieť polia, inak všetko pôsobilo bezútešne kam len oko dovidelo. Premýšľal som, na čo sem do pekla idem.

Počas pristávania sme sa dostali do nepríjemných turbulencií. Lietanie je pre mňa vzrušujúce, no keď to vami trasie pár metrov nad zemou, nie je vám všetko dvakrát jedno. Pilot bojoval s lietadlom dlhé minúty a oblietal letisko. Pod nami bolo vidieť domčeky až v nebezpečne malej vzdialenosti. Nakoniec sa lietadlo upokojilo a sadli sme na dráhu. Ten potlesk si piloti určite zaslúžili. Myslel som, že pani vedľa mňa zinfarktuje, po druhom zatrasení sa už modlila k Bohu.

Po rokoch znova na sýrskej pôde. Chvíľu som uvažoval, či by ma nezobrali tým istým letom aj späť domov, ale tak dlho som sa sem chcel vrátiť, že som sa nemohol otočiť na letisku.

Prišiel som k okienku na pasovej kontrole a podal dôstojníkovi svoj pas. Otvoril ho a zatváril sa tak, že som myslel, že mu oči doslova vypadnú z jamiek. Pozrel na moju fotku v pase a potom na tú bradatú zrúdu stojacu pred ním. Ešte raz si premeral mňa aj fotku v pase. Venoval som mu úsmev, áno viem, bol som chutné decko. Potom si nalistoval stránku s mojimi vízami. Niečo sa mu nepozdávalo a spýtal sa kolegu. To snáď nie. Všetok je v poriadku, neriešte zbytočnosti. Vtedy som si spomenul na film Blow, kde Johnny Depp pašoval kokaín cez hranice a na jeho motto : „zakaždým musíte myslieť na sex“. Tak som začal premýšľať o pár zaujímavých chvíľach a zrazu som mal ten správny imbecilný úsmev na tvári. A jedno krásne „vitajte“.

V autobuse z letiska som pozeral von oknom na diaľnicu smerujúcu do mesta. Koľkokrát som už túto cestu absolvoval. Stále som ešte nevedel, či mi to chýbalo alebo nie. Ako náhle som ale vystúpil z autobusu, vedel som, že mi to chýbalo. Vbehol som do rušnej premávky, kde len poskakujete pomedzi autá riadené bláznivými šoférmi. Do nosa mi vbehol ten starý známy zápach orientálneho veľkomesta.

Ešte som v Damasku nebol ani šesť hodín a už som sa prechádzal po starom meste a po známych miestach. Keď ste v tu v Damasku, je tu absolútny pokoj a máte pocit, že nič z toho, čo sa hovorí v médiách nie je pravda. Ale napriek tomu cítite rozdiel. Niečo ako by viselo vo vzduchu. Mesto bolo vždy plné zahraničných turistov a študentov, teraz je prázdne, je ich tu len zopár.

Celkom prekvapením boli pro- vládne demonštrácie večer. Vystúpil som zo servisu (mikrobus) trocha skôr a smerom k Báb Tume šiel pešo. Báb Tuma je jedna zo zachovalých brán starého mesta, okolo ktorej bol postavený kruhový objazd a je jedným z orientačných miest v Damasku. Zrazu som sa ocitol na ulici plnej ľudí mávajúcich sýrskymi vlajkami a volajúcich meno prezidenta. Základné pravidlo, vyhýbať sa veľkým davom ľudí, som zvládol na jednotku. Musel som sa davom predierať asi len na dĺžke dvoch kilometrov. Pristavil sa pri mne jeden chalan, aby mi povedal, že to, čo vidím je dobré, ale aj tak som mal z toho zmiešané pocity.

Prvé dni v hlavnom meste Sýrie ubehli až príliš rýchlo. Najskôr som si musel privykať tomu, že bývam mimo starého mesta odrezaný aj do tých pár zahraničných študentov, čo tu ostalo. Každý deň šliapať vysoko do kopca nad mestom a ani nevedieť poriadne, kde som. Z Damasku som doteraz poznal len úplné centrum a nemal som problém s orientáciou v ňom. Teraz som sa musel rýchlo zorientovať na celkom iný typ mesta a na nové okolie. Staré mesto síce láka študentov svojou exotikou, no aj bývanie v novších štvrtiach má niečo do seba a hlavne byty majú o dosť vyšší komfort ako staré damašské domy. Aj keď, ako som stihol vidieť, aj do nich ich majitelia ako tak investujú a mnohé sú pekne opravené.

Čo najskôr po príchode som si zohnal dial up modem, ktorý mi zabezpečil aspoň nejaké pohodlné spojenie s domovom. Bola celkom sranda rozbaľovať čínsky USB dial up modem. Keď som ho držal v ruke, prišlo mi to, ako keby som držal most medzi dvoma technológiami vzdialenými snáď desaťročie. Má to síce rýchlosť cúvajúceho traktora, ale aj to je lepšie ako nič.

Sýrsky výlet sa začal celkom dobre. I keď v dobe, kedy viac ľudí ide von ako dnu, ale snáď tu budeme môcť ostať čo najdlhšie.

Viac sa dočítate na blogu Sýria 2011.