Keby som mal zhodnotit dnesok velmi kratko, tak napisem len, 41 stupňov celzia v tieni. Hodil som sa pod sprchu, ani som sa neutieral a za päť minút som bol znova suchý. Valame sa pod ventilatorom a pozorujeme, ako sa meni skupenstvo môjho sprchoveho gelu na „extra tekute“.takéto teplo som tu hádam este ani nezažil. Z chodníkov sála horúčava, vanie palivy vietor a ked sa pozriete na horizont, vidíte buď červené more alebo vyprahnute pustne hory, obklopujuce mesto. Na slnku musí byť päťdesiat stupňov kedykoľvek.
Johnny ma prerušil : “ pises dnešný blog ?“
Pozrel som sa nanho a zahmkal na súhlas :“ chceš si prečítať úvod, kým je este teply?“
Johnny: “ horúca téma?“
Este nas očividne humor neprechadza, aj ked je to už občas na hrane.
V aqabe sme sa dostali ku koncu ďalšej etapy našej cesty. Caka nas prechod do egypta, kde sa pokúsime niekde zasit na dva týždne, predtým ako sa vyberieme do jeruzalema a tam ukoncime naše putovanie.
Aby sme sa vyhli pripadnym problémom, obstarali sme si víza na konzuláte v aqabe a nespoliehali sa na hraničné priechody. A dobre sme urobili. Stáli nas 12 dinárov. Problém bol len v tom, že na adrese, kde mal konzulát byť, už mesiac nebol. Teraz sa nachádza na ulici 9 sha’ban, číslo 46. To sme museli ale zistiť počas dlhých prechadzok po rozpálenom meste.
Doprava z jordanska do egypta nie je tak jednoduchou záležitosťou, ako sme si pôvodne mysleli. Medzi oboma krajinami je na cípe pobrežia izraelské uzemie a o problém je postarané. Ziadna priama autobusová doprava. Dá sa ísť len autobusmi spolocnosti Jet, ktoré sa naloduju na trajekt, alebo priamo trajektom. Este je možnosť, zajednat si prevezenie cez kanceláriu Mina, ale vsetky spomínané spôsoby využívajú ten istý trajekt, ktorého cena je 65 usd a cesta trvá tri hodiny do nuweiby na sinajskom polostrove. Hneď oproti aqabe, na dohľad cez červené more sa nachádza egyptska taba, kam donedávna este jazdili lode, ale táto trasa je už zrušená. Teraz sa cestuje nie zrovna lacným spôsobom cez pol červeného mora, viacej na juh.
Dnes bol ďalší ťažký deň. Hotel petra v centre aqaby nas stál 7 dinárov, ale vsetko ostatné milión. Chodenie po kanceláriách a zháňanie dopravy okolo poludnia nas zabilo. Zasa v noci nespime a presuvame sa. Deň sme namiesto návštevy atrakcií strávili rehabilitáciou na izbe, po tom čo sme sa usmazili na rozpalenych uliciach. Pred nami je este plavba cez more, 8 hodinová cesta autobusom, až potom káhira, jedlo a spánok.
Aqaba je horúce mesto a na videnie tam nie je mnoho vecí. Zvyšky osmanskej pevnosti, trocha pobrežia, inak je to len prístav a letovisko. Pláž v meste je krátka a su na nej odparkovane bagre. Pekná bola cesta na juh do aqaby. Prechádzala pásmom pustnych pohorí, okolo wadi ram, nakoniec sa krajina otvorila do nížiny, kde v aqabskom zálive na brehu mora leží mesto.
Rozratali sme posledné jordanske dinare tak, aby nám vyšli na vystupny poplatok 8, taxík do prístavu 5 a nejaké drobné na vodu. Na jedlo, okrem rána, už nevydalo. Už aby sme boli v káhire. Ked už rozratavate posledné peniaze na vodu, je zle. Zajtra v káhire chcem aspoň jedno predramadanove pivo.
V noc odchodu sa posralo, čo sa len mohlo. Odbavili sme vystupnu pasovu kontrolu, vyšli pred terminal a hľadali bránu k lodi. Mali sme dve hodiny do odchodu. Policajt pri bráne nám povedal, aby sme počkali dve hodiny a posadil nas na chodník k dalsim stovkám čakajúcich ľudí, spiacich na veľkých vreciach so svojimi vecami. Loď mala ísť po polnoci, dve hodiny sme čakali, ale nič sa nedialo. Zacalo nám to byť už podozrivé. Zabehol som za policajtom a on mi s pokojnou tvárou povedal, že loď je už plná a ďalšia pôjde ráno. Informačná kancelaria v prístave mi nevedela poskytnúť vlastne žiadne informácie. Sedelo tam pri caji niekoľko chlapíkov, ale nejavili o mňa nijaký záujem. Nakoniec mi povedali tiež, že mám prist zajtra. Ale kam do zajtra, ked sme už oficiálne opustili jordanske územie? Vytoceny a zúfalý som sa vrátil do rady na chodník. Z čakajúcich sme tam boli jediní európania. Cítil som sa tak lokálne.
Podarilo sa nám zistiť, prečo je prístav tak okupovany egyptanmi, vracajucimi sa domov. Cestujeme totiž len tri dni pred začatím ramadanu a všetci idú z prace v zahraničí.
Preplnenost prístavu je jedna vec, no neschopnosť personálu ab maritime (prepravca) je zas druhá. Nevedeli sme, či čakať v rade na chodníku až do rána, alebo hľadať iné riešenie. Začínal som už byť na konci svojej trpezlivosti, lebo za 65 dolárov som čakal, že sa na loď dostaneme v stanovenom čase. Hotel sme už zrušili, dostali sme vystupnu pečiatku a ostali sme v patovej situácii ako tom hanks vo filme terminal. Pri okienkach abm mi dávali rozličné informácie, volal som aj s manažérom spolocnosti a zistil som jedno. Nikto tam nemá prehľad ani o lodiach , ktoré prevádzkujú. Najviac ma dorazil chalan za okienkom : „wait for the morning here, no problem.“ zabijem ťa, ty blbec!
Nakoniec sme spravili jediné, čo sme mohli. Rezignovali ako všetci ostatní a utaborili sa na chodníku. V duchu sme si nadávali, že sme to nezobrali do egypta po zemi cez izrael. Uvažovali sme aj, že si necháme vrátiť peniaze za lístky a predsa len pôjdeme po zemi.
Ked sa rad trocha pohol, povedal som si, že radšej budem za grobiana, ale prežijem to tu. Nabehli sme úplne dopredu, našli mladého chalana s gitarou a spýtali sa ho, čo máme robiť. Všimli si nas policajti a posadili si nas dopredu k sebe. Tam sme stravili ďalšie hodiny, ale už sme neboli niekoľkí stí na rade. Dostali sme nádej. Zaspaval som po stojacky a prebudzal som sa na to, ked ma hodilo dozadu. Sledoval som, ako sa policajti snažia usporiadať rozvášnený dav. Občas som myslel, že sa tam bude strieľať. Únava už bolela, ale snažili sme sa nezaspat a budili sme sa navzájom. Boli sme si totiž istí, že ak zaspime, nikto nas nepreberie.
O ôsmej ráno nas konečne vpustili na loď.
„Horucava sala zo vsetkeho vokol. Okna, steny, podlaha, dokonca aj postelne pradlo pali. Neschopnost akejkolvek aktivity v takomto nezvyklom prostredi, spolu s nutnostou rychlee a efektivne riesit nekonecne cestovne formality, vytvara nadherne ambivalentnu zmes dochrumkava prepecenych pocitov. Ale inak je vsetko uplne v poriadku. Inzerat: Vyspim sa s akymkolvek cukrarom. Zn. Za malu vanilkovu.“
View Stopárov sprievodca po Arábii in a larger map
