Pijeme v Ammáne na hosteli Jordánsky arak. To znamená, že sme prežili ďalšiu etapu cesty a je nám čím ďalej, tým lepšie. Po predošlej skúsenosti sme zistili, že je výhodnejšie medzi veľkými aglomeráciami na krátkych úsekoch cesty cestovať verejnou dopravou. Ušetrí nám to veľmi veľa energie potrebnej na spoznávanie okolia a aj času. Náš stopársky zážitok bol výborný, ale v Akku som skoro nevládal ani chodiť, po celom dni na cestách.
V Akko gate hosteli sme sa vyspali úplne královsky. Klimatizácia, pekné prostredie, čisté sprchy a wécko. Osem hodinový spánok nám dobil baterky. Ráno sme pešo došli na autobusovú stanicu, už uvarení. Autobusom späť do Haify a z Haify priamo do Bet Shean. Nevedeli sme totiž nájsť žiadnu priamu cestu z Akka k hraniciam a v hosteli nám odporučili, radšej sa vrátiť do Haify.
Na každej stanici v Izraeli, v každom buse vidieť mladých izraelských vojakov v uniforme, s m6kou cez pleco a s teniskami na nohách. Ako niekto nosí v ruke mobil a peňaženku, oni zbraň. Povinná vojenská služba pre ženy je vcelku zaujímavá vec. Konečne som pochopil prečo ženy tak letia na vojakov v uniforme. Uvedomíte si to, ked vidíte na každom kroku peknú ženskú v uniforme. Kanady, uniforma, slnečné okuliare, naružované pery, dlhé čierne vlasy a popri tom niektoré prekladaju nôžky ako modelky. Tyjazko zbláznil by si sa.
Do Bet Sheanu, posledného izraelského mesta a jediného dostupného hraničného priechodu s Jordánskom na severe, sme cestovali naprieč galileou. Jediné ma mrzelo, že sme nevideli na galilejské jazero. Galilea je najzelenšia časť Izraela, zasľúbena zem, ktorú videl Mojžiš z hory Nebo, keď sa po rokoch púte pozrel z kopca na Palestínu a rozhodol sa, že tam sa usídli vyvolený národ.
Okolie lemovali kopce, zelené polia, občas pretkané drobnými jazierkami. Krajina bola predsa len viac preschnutá a fádnejšia, než na čo sme zvyknutí z Európy, ale stále lahodila oku. Po dlhom putovaní púšťou by som ju isto aj ja považoval za zasnúbenú zem.
V Bet Shean nás autobus vyložil na konečnej. Celá cesta z Haify (s jedným prestupom v afule, ale na to nás upozornil vodič, aj nasmeroval) nás stala 30 shekelov, 6 eur. Bol už obed a my sme ten deň este nič nejedli. Hneď vedľa stanice bol mcdonald a lokálny kebab. Sadli sme si na obed v lokálnej reštike. Dva kebaby, káva a voda za 75 shekelov, 14 eur. Všeobecne stál falafel, najlacnejšie dostupné jedlo na ulici, 3 eura, kebab 5 eur. Veľmi drahá blizkovýchodná krajina. Spoločnosť pri obede nám robilo asi 5 odložených mladých vojakov.
Po ceste sme stále verili, že sa dostaneme do Jordánska autobusom. Ale žiadne autobusy z izraela do Jordánska nejazdia. Môžete ísť buď 6 km pešo na slnku alebo si zobrať taxík. Mali sme šťastie, lebo sa pri nás pristavili dvaja chalani z Rakúska, ktorí potrebovali cez hranice tiež. Inak je to celkom problém, pretože, ako sme zistili, tento priechod nie je príliš frekventovaný. Zviezli sme sa štyria za 70 shekelov, 14 eur, dvaja by to mali za desať eur.
Ešte v Haife nás na stanici upozornil vojak, že sa máme vyhnúť jordánskej pečiatke v pase, aby sme nemali problémy pri ceste do Jeruzalema. Nejak sme to nemali energiu riešiť, tak sme sa nevyhli.
Na hranici sme strávili dobré dve hodiny. Výstupný poplatok z Izraela 103 shekelov, 20 eur. Potrebovali sme jordánske dináre na zaplatenie víz na hraniciach, 20e. Vymenili sme si ich v jedinej zmenárni, ktorá tam bola. Na 300 eurách sme prerobili oproti normálnemu bankovému kurzu 30 eur. Pekné zdieranie, ale keď nemáte inú možnosť zámeny peňazí, nemáte na výber. Rovnako nás zdrali aj na letisku v Tel Avive, kde sme zaplatili za výmenu poplatok 5 eur. Dobrá rada, ak cestujete do Izraela, vyberajte si peniaze z karty. Aj keď zaplatíte poplatok 5 eur za výber, stale vás to vyjde lacnejšie.
Na jordánsku stranu hraníc si musíte zobrať povinne autobus za jedno euro. Odvezie vás asi o 500 metrov. Nasledovala jordánska pasová kontrola a boli sme v hashimovskom jordanskom kráľovstve. Zasa nikto na hraniciach, žiadne autobusy, len taxíky. Museli sme si teda zobrať taxík do Ammánu. Cena 33 eur. Vzhľadom na vzdialenosť a na to, že sme cenu delili medzi štyroch ľudí, tak bola cena 8 eur na hlavu prijateľná. S autobusom ale na tomto priechode nerátajte. Najrozumnejšia najbližšia destinácia, ktorú si viete z hraníc zaplatiť je do Irbidu, 20 eur. Chalani z Rakúska potrebovali ísť rýchlo do Ammanu, tak bola táto varianta pre nás najrýchlejšia a najlacnejšia. Na ceste nebola prvých desať kilometrov skoro žiadna premávka a teda by sa stopovať ani nedalo. Najdrahšia položka sa zatiaľ javí prechod hraníc.
Zatiaľ čo píšem tieto riadky, popíjame s Johnnym arak. Prizvali sme chalana z Kórey. Ešte nikdy som nevidel nikoho tak opilého po treťom poháriku. Ázijci, šťastní to ľudia. Píšem a jedným očkom občas so záujmom sledujem jeho fyziologické zmeny. Ide to dosť rýchlo.
Cesta sa začala točiť do prudkých kopcov. Fascinoval nás náš šofér, ktorý na každom spomalovači na ceste nechal v sto kilometrovej rýchlosti podvozok auta, v zákrutách pil kávu, fajčil, telefonoval z dvoch mobilov a šoféroval lakťami. Krajina bola čoraz viac vyprahnutejšia a nám sa otváral pohľad hlboko do údolia pod nami. Rakúšania sa priznali, že sú po ťažkej žúrke. Po chvíli začali odkvecávať. Patrik vedľa mňa si zahral postavu handrovej bábiky a hlavou klimasal zo strany na stranu. Ich ťažké povzdychy signalizovali utrpenie. Pri tom teple som si vedel predstaviť ich bolesť.
Po dvojhodinovej ceste sme prišli na okraj Ammánu. Mesto nikde nekončilo, od horizontu po horizont, všade zástavba. Amman je obrovské mesto vystavané na kopcoch. Prejdete jeden a pred vami sa objavia ďalšie, všetky husto pokryté betónovými budovami.
Ubytovali sme sa v hosteli mansour. Cena 4 eur. Geniálna cena, ale museli sme sa zmieriť so spartanskými podmienkami. Posteľné plachty práčku ešte nevideli, steny majú skoro diery. Prostredie je ale útulné a vedúci je milý, nápomocný palestinčan. Cítime sa tu ako doma a nemáme sa na čo vôbec sťažovať. Ako povedal vedúci, ked sa mu hostia sťažovali na podmienky a ohŕňali nosy. Za štyri eura je to akurát, ak sa vám nelúbi, skúste Sheraton za 200 za noc. My sme sa zabývali bez reptania, aj keď nám nejdú zavrieť dvere na izbe a ani na sprchách. V sprchách síce tečie voda, ale len pro forma.
Na prehliadku mesta sme mali čas až večer, kedy boli všetky pamiatky už zavreté. Ale ani tak sme o nič neprišli. Prešli sme sa okolo citadely na najvyššom kopci v Ammane. Spomínaná je už v biblii a archeologické výskumy tu datujú osídlenie už v dobe bronzovej. V centre mesta sa nachádza rímsky amfiteáter, na ktorý je nádherný výhľad spod citadely a zopár rímskych pamiatok. Pozreli sme si ešte mešitu kráľa Husejna s jej dvoma minaretmi a zaujímavým priečelím. Inak je Amman po kopcoch rozťahaná betónová džungľa, nevábne pôsobiace budovy, kopy odpadkov. Ak by ste ho ale chceli navštíviť, neberte moje slová ako odrádzajúce. Nám tento orientálny chaos už chýbal a konečne sme cítili pocit spokojnosti po príchode do arabskej metropoly. Hneď v okolí hostelu sme si dali večeru, iracké jedlo, mäso, fazulu a ryžu za 4 eura, ktorých to jedlo bolo ozaj hodné. O uličku vedľa nám spravili v reštaurácii, kde predávajú hommos, kávu. Aj napriek tomu, že ju nemajú v ponuke. Káva, čaj a dve vody nás stali asi 1,5 eura. Majiteľ bol veľmi pohostinný a priateľský. Jordánci su milí ľudia a Amman je hodný prechádzok po uličkách, okúsenia jedla, kávy a domácej pohostinnosti. 
Chalan z Kórey vymyslel nový drink. Arak s pomarančovým džúsom. Hľadajú pre to názov. Johnny navrhol “ you delicious mindfucker“. Mám pocit, že zajtra sa budeme pozerať na mŕtve more a povieme smerom k nemu : “ vieme ako sa cítiš“. Ideme oprať skysnuté tričká a radšej spať. Zajtra nás čaká Madaba, hora Nebo a Mŕtve more. Ale tak možno nikam nepôjdeme. Johnny skonštatoval, že bude možno zajtra pršať :). Na poličke v hosteli sme našli niečo, čo by sme v Ammane nečakali. (slovenské pútnické piesne) aké prihodne na ceste do Jeruzalemu.
J: „arak? Arak. Pijeme. Vnútorný monológ sa stáva frenetickym, v rýchlom slede sa vynárajú absolutisticko-monarchisticke otázky. Ak by bolo nutné vyberat čo ma väčší prínos pre blízkovýchodný kultúru, či klimatizácia alebo plastové fľaše, myslím, že to bude hudba. A nakoniec, je zrejme že sny sa plnia.stačí si nieco Naozaj, naozaj priat. Potom si to predstaviť/naplánovať. A potom si to kúpiť. Disco Disco!“
View Stopárov sprievodca po Arábii in a larger map
