Štúdium arabčiny v Bejrúte

Študenti arabčiny z celého sveta sa každoročne vydávajú na Blízky východ, aby prenikli do tajov tohto krásneho, ale aj ťažkého jazyka.  Jedným z miest, kde sa dá lacno a dobre študovať, je Damask.  Mňa osobne Damask ale nelákal už tým, že je to pomerne „prefláknutá“  destinácia, kde študuje veľa študentov, a preto som hľadala iné alternatívy, so snahou experimentovať a vyskúšať niečo nové.  Nakoniec som zakotvila v Saifi Inštitúte v Bejrúte.

Saifi Inštitút vznikol v roku 2008 z podnetu mladej učiteľky arabčiny, Rany Dirani, ktorá videla potrebu založenia školy arabčiny na výučbu hovorového jazyka. Sama už niekoľko rokov poskytovala súkromné hodiny študentom, a v priebehu tohto obdobia napísala sériu učebníc, ktoré dnes škola používa vo väčšine svojich kurzov. Program Urban Arabic, ako sa osnovy školy volajú, má za cieľ naučiť študentov komunikovať v hovorovej arabčine, pričom ich ale naučí čítať a písať arabské písmo, v ktorom sú napísané všetky používané učebnice. Študenti sa tak od začiatku učia to, čo môžu hneď uviesť do praxe na ulici, v reštaurácií alebo i v práci – učia sa totiž jazyk taký, ako ho denne používajú v hovorovej reči Libanonci.  Väčšina študentov sú buď Libanonci, ktorí prežili svoje školské roky mimo Libanonu, a po arabsky vlastne nevedia, alebo rôzni pracovníci ambasád a neziskových organizácií.

Kurzy v Saifi Inštitúte sú rozdelené do piatich úrovní, od najnižšej, v ktorej sa nepredpokladá žiadna vstupná úroveň jazyka až po piatu, ktorá je pre študentov s dobrými znalosťami. Pre mierne pokročilú úroveň existuje viac možností výberu – okrem základného kurzu môžu chodiť na kurzy konverzácie a kurzy hudby (kde sa rozoberajú rôzne piesne). Pre študentov, ktorí zvládli základy jazyka, je tu kurz filmu a Médiá kurz. Ja osobne som si vzala práve tieto dva kurzy, a oba boli na veľmi vysokej úrovni. Na hodinách filmu sme si postupne púšťali scény filmu Bint al-Haris (absolútna klasika libanonskej kinematografie), k dispozícii sme mali skript, ktorí sme rozoberali po gramatickej a lexikálnej stránke. Pre pokročilých študentov je práve film výborným prostriedkom ako preniknúť do skutočne hovorového jazyka a jeho výrazov, ktoré nie je možné nájsť v žiadnych učebniciach. Navyše, takýto kurz študentovi odhalí i veľa z kultúry a tradícií krajiny. Čo sa týka kurzu médií, v tomto kurze sa preberajú články, ktoré vyšli v nedávnej dobe a konverzácie sú na tému politickej situácie nielen v Libanone, ale celosvetovo, pričom je to spojenie písaného štandardného jazyka a hovorového libanonského dialektu.

Pre tých, ktorí sa chcú učiť štandardnú arabčinu, sú určené kurzy foshy (štandardnej arabčiny).  Výučba je väčšinou dva alebo trikrát týždne v ranných alebo popoludňajších hodinách a nových priestoroch školy, ktorá je vybavená základnou technikou potrebnou pre výučbu (hlavne počítače, televízory, audio).

Súčasti projektu Rany Dirani a jej manžela je prevádzka ubytovacích kapacít (do 50 osôb) v podobe dvoj až štvorlôžkových izieb. Cena ubytovania sa pohybuje od 12 dolárov za noc spolu s raňajkami, čo je skutočne veľmi lákavá ponuka pre študentov, ktorí nemajú možnosť platiť za prenájom bytu v Bejrúte (ceny prenájmu sú od 500 dolárov a vyššie).

Okrem toho je tu Café Em Nazih, reštaurácia a kaviareň, kde je možné sa najesť za približne 4 eura (obed, večera), nápoje stoja od jedného eura. Vzhľadom k polohe Saifi Inštitútu v tesnej blízkosti autobusovej stanice Charles Helou sa tu denne premelie veľa ľudí, a bezplatné využitie relatívne rýchleho internetového pripojenia priťahuje hlavne mladých Libanoncov, ktorí tu niekedy trávia hodiny, študujú, pracujú na počítači, a dokonca niekedy i organizujú pracovné schôdzky. Pre študenta arabčiny, ktorý je v Saifi ubytovaný a chce využiť voľný čas konverzovaním v hovorovom jazyku je dostatok príležitostí stretnúť zaujímavých ľudí a vyskúšať si na nich svoje čerstvo naučené frázy. Aj keď je Libanon často zaznávaný ako miesto pre štúdium arabčiny z dôvodu toho, že väčšina Libanoncov ovláda angličtinu alebo francúzštinu a študenta vlastne nič „nenúti“ hovoriť po arabsky, nie je to úplne tak pravda. Príkladom toho sú zamestnanci v kaviarni Em Nazih, ktorí poznajú pár anglických slov pre prípad núdze. Kto si chce objednať musí po arabsky. Inak zostane hladný. K tomu asi neexistuje Libanonec, ktorého by nepotešilo počuť z úst cudzinca jeho rodný jazyk.

Ja osobne by som štúdium v Saifi Inštitúte odporučila tým študentom, ktorí už majú za sebou základy štandardného jazyka, a chcú sa naučiť plynule konverzovať. Libanonský dialekt sa minimálne líši od sýrskeho a palestínskeho, a dá sa nim teda dohovoriť v celej oblasti Levanty. Ani v Egypte sa s týmito znalosťami študent nestratí. Jedinečnosťou školy je práve dôraz na správnu výslovnosť a používanie hovorového jazyka, ktorý otvára dvere príležitostí a srdcia ľudí na Blízkom východe, nielen v samotnom Libanone. Štúdium v Libanone pritom nemusí byť iba o slovíčkach a gramatických spojeniach, pretože táto malá ale krásna a zaujímavá krajina poskytuje v čase voľna a cez víkend dostatok možností kultúrneho a športového vyžitia, a spojením príjemných aktivít s užitočným štúdiom sa pobyt v Libanone môže stať nezabudnuteľným zážitkom.