Posledné dni sa v Sýrii nesú v zvláštnej ťaživej atmosfére. Ľudia sledujú v čajovniach a internetových kaviarňach dianie v Egypte a pýtajú sa, čo to celé znamená pre nich.
Médiá informujú o obrovských protestoch proti 30 rokov trvajúcemu režimu prezidenta Mubaraka. Jeho žena a syn sú už pravdepodobne mimo krajiny. Predpokladá sa, že prezidentov syn Gamal Mubarak sa nachádza v Londýne, no táto informácia zostáva stále nepotvrdená. Pred jeho domom v britskom hlavnom meste striehnu davy novinárov, no zatiaľ sa im nepodarilo miesto pobytu prezidentovho syna vypátrať.
Sýria sleduje dianie v Egypte s napätím. Ľudia hľadajú paralelu medzi Egyptom a vlastnou krajinou. V oboch krajinách trvá vláda jednej strany už po desaťročia a obe narážajú na problém, ako riešiť nezamestnanosť a rastúcu populáciu.
Vlna protestov na Blízkom východe získava dominový efekt. Všetko sa začalo v Tunisku, potom plameň nepokojov preskočil aj na Egypt. Otázkou je, či sa to dotkne aj Damasku.
„Možno Saudi budú musieť vybudovať dedinu pre arabských prezidentov, ktorí raz utečú zo svojich víl,“ žartuje taxikár, ktorý uvažuje, či bude nasledovať Mubarak tuniského prezidenta Ben Aliho na ceste do saudského exilu.
V kaviarni v centre Damasku ľudia ticho sedia a sledujú zábery v televízii, na ktorých horí v Egypte budova vládnej strany. Budova sovietskej éry, ktorá sa ponáša na mnohé v ich hlavnom meste. Čašník v kaviarni sa stavia skepticky voči zmenám v Egypte. Pochybuje o tom, že egyptský prezident odstúpi. Iní zasa tvrdia, že džin už bol z fľaše vypustený a nie je cesty späť.
„Najdôležitejšia správa je, že ľudia môžu spôsobiť zmenu. Predtým to boli vždy len vojenskí dôstojníci, ktorí viedli puče,“ povedal Mazen Darwich zo Sýrskeho mediálneho centra, ktoré viedlo kampaň za slobodu tlače. „Predtým to bola vždy ideológia panarabizmu alebo spoločného nepriateľa v podobe Izraelu. Teraz ale ľudia jednoducho pozerajú po svojej osobnej slobode, živobytí, vzdelaní a lepšom živote. Doba ideológie je preč.“
Piatkové dianie v Egypte vyvolalo tichú atmosféru v Damasku. Sýrčania vo svojich domovoch sledovali protesty v Káhire.
V Sýrii sú stránky ako Facebook, Twitter alebo Youtube už dlhšie zablokované. Autority ale odmietajú, že by vláda bránila Sýrčanom v informáciách o dianí v Egypte. Napriek tomu, že sú služby v krajine blokované, mladí ľudia využívajú proxy servery na obchádzanie zákazu. V internetových kaviarňach nie je otvorený Facebook ničím zvláštnym. V skutočnosti, aj prezident Bashar Al-Assad, ktorý otvoril krajinu internetu, má vlastný účet na Facebooku.
Mazen Bilal, redaktor spravodajskej stránky Suria al-Ghad, povedal, že dianie v Egypte a Tunisku nebolo len vecou hladu, ale aj národnej hrdosti. „Sýria je iný príbeh.“ Napriek všetkým problémom sú ľudia v Sýrii hrdí na svoju krajinu.
Vláda v Sýrii sa snaží aplikovať reformy, ktoré by znížili chudobu v krajine. Rozdiel medzi krajinami je ten, že v Tunisku a v Egypte sa uplatňovalo voľné trhové hospodárstvo, kým v Sýrii strategické ekonomické odvetvia kontroluje vláda.
V Sýrii žije každý desiaty človek v chudobe, kým v Egypte až 40% populácie. Nezamestnanosť sa znížila medzi rokmi 2005 a 2009 z 12 na 8,1%, kým v Egypte niektoré štatistiky udávajú až 25%. Priemerné príjmy v Sýrii sú zhruba dvojnásobné ako v Egypte.
Prezident Al-Assad sa v posledných mesiacoch snažil presadiť svoju víziu Sýrie ako centra energetickej a prepravnej siete medzi oblasťou Stredomoria, Červeného mora a Perzským zálivom. Tzv. Blok šiestich morí prezentoval lídrom na rokovaniach vo východnej Európe.
Zdroj : Aljazeera (pôvodný článok, z ktorého bol tento voľný preklad písaný)
