Sýria, krajina ležiaca na území Blízkeho východu sa stala miestom nášho študijného pobytu na tri mesiace od začiatku februára 2010. Sýria je kultúrne bohatou krajinou s prístupom k Stredozemnému moru obklopená krajinami ako sú Turecko, Libanon, Izrael, Jordánsko a Irak.
Pod študijným pobytom v Sýrii, resp. v jej hlavnom meste, si nepredstavujte pobyt na internátoch západného štýlu a spoznávanie kultúrnych a prírodných pamiatok s audio sprievodcom v anglickom jazyku. Túto skúsenosť jednoducho nemožno prirovnať k nijakej západnej krajine a pokiaľ ste už navštívili arabskú krajinu, aj tak predpokladám, a to z vlastnej skúsenosti, že Sýria vás zahrnie od prvého momentu rúškom nepoznaného a budete mať pocit, že ste našli poklad starého orientu a to v krajine, kde ste sa akoby vrátili v čase. V krajine tak skutočne neskutočnej, ku ktorej si môžete privoňať, dotknúť sa jej a nasiaknuť jej pulzujúcou a neutíchajúcou energiou ako málokde na svete. Hovorí o tom aj fakt, že hlavné mesto Damašek je jedným z najdlhšie obývaných miest na zemi a preto treba atmosféru starých úzkych uličiek, miestnych trhov, pamiatok i reč kolujúcu z generácie na generáciu spoznať vlastnými zmyslami.
Prípravy na cestu boli samozrejme spustené dlhšie pred odchodom, bolo treba rezervovať letenky
a vybaviť jednovstupové víza pre štyroch študentov. S vízami nám pomohla naša katedra, my sme museli už len absolvovať cestu do Bratislavy na Honorárny konzulát Sýrskej arabskej republiky. Pre študentov našej katedry sú jednovstupové víza bezplatné, ak ide o študijný pobyt počas semestra.
V predstihu sme si vybavovali všetky tie povedzme klasické papierové záležitosti od potvrdení z materskej univerzity a potrebných víz až po mailovú komunikáciu so slovenským zastupiteľským úradom v Sýrii. Potrebné bolo si zabezpečiť hlavne samotné štúdium, pričom sme zistili, že telefonovanie s arabskou asistentkou na univerzite v Damašku hovoriacou na prekvapenie skvelou angličtinou, nemusí byť vôbec problém. Až pokým vám neoznámi, že vás do kurzu nezoberú, pretože nestíhate registračnú periódu, ktorá trvá približne týždeň pred začatím kurzu. Tu nastal náš prvý vážnejší problém, ktorý sme vyriešili vďaka našej vzácnej vyučujúcej arabského jazyka doktorke Al-Absiovej a takisto kontaktom jej pána manžela doktora Al-Absiho, ktorí nám zabezpečili, že na univerzite na nás takpovediac počkajú.
V deň odchodu sme mali v hlave množstvo otázok, očakávaní, ale aj obáv z novej nepoznanej krajiny a kultúry. Náš let do Sýrie bol z Maďarska (v nočných hodinách), takže pred letom, sme absolvovali ešte večernú cestu do Budapešti. Samotný let trval približne tri hodiny, čo pre nás znamenalo prílet o tretej hodine v noci (Sýria má časový posun +1 hodina oproti Slovensku). Už pri prvom nadýchnutí na Damašskom letisku nám tvár schladil nočný púštny vietor, ktorý privieval zmes piesku, prachu a smogu veľkomesta a prinášal so sebou vôňu neznáma. Prišli sme poučení o spôsobe života, stravovaní, doprave, cenách a ich zjednávaní, ubytovaní i štúdiu samotnom, ale takmer na všetko sme museli v konečnom dôsledku prísť sami. V krajine, ktorá žije odlišnými pravidlami ako krajiny západu, to inak ani nejde, čo nám dalo neopakovateľnú skúsenosť.
Ihneď z letiska sme si na radu skúsenejšieho spolužiaka, ktorý bol v Sýrii už po druhýkrát, zobrali servis (minibus), ktorý nás odviezol do centra Damašku, kde sme mali rezervované ubytovanie. Po asi 30 minútovej ceste sme vystúpili v starom meste (najstaršia časť Damašku, centrum), kde na nás čakal náš nový domáci. Zvítanie bolo milé a úprimné, akoby sme už boli starí známi a videli sa po niekoľkých rokoch. Trmácali sme sa s veľkými kuframi po nočných uličkách, pozorovali cestu a snažili si ju zapamätať. Nečakali sme žiadny luxus, ale to čo sme zbadali, pôsobilo po dopití arabskej kávy u domácich, ako mierny šok. Mali sme byť ubytovaní v dvoch „dvojposteľových“ izbách (o posteliach sa hovoriť nedalo, skôr o matracoch), v ktorých bola obrovská zima a na vykúrenie sme mali k dispozícii iba staré špirálové vykurovacie telesá. Po prezretí oboch izieb sme sa zhodli, že sa radšej zložíme všetci štyria v jednej veľkej izbe a použijeme ohrievače dva, pričom sa to mohlo javiť ako bezpredmetné, nakoľko boli v tej zime v miestnosti nekryté otvory smerujúce von. Naobliekali sme na seba všetko teplé oblečenia, zabalili sme sa do spacích vakov a zaspali. Zobudili sme sa po pár hodinách spánku, s omrznutými nohami a bez vody, pretože sme nemali kde v noci kúpiť pitnú vodu vo fľašiach (voda z vodovodu sa neodporúča piť turistom).
Prvé dni v Damašku boli pre nás veľkým novým. Príchod bol naplánovaný na piatok, čo je vlastne prvý deň arabského víkendu (nedeľa je prvý pracovný deň), takže všetky potrebné papiere z úradov, ktoré sú i tu cez víkend zatvorené, sme museli vybavovať až v prvý deň začiatku kurzu. Prechádzali sme starým mestom, ktoré na nás prvé dni pôsobilo ošumelo akoby nás nechcelo dočasne prichýliť. Patričnú pozornosť a uprené pohľady nám však venovali domáci, pre ktorých sme pôsobili ako nový tovar vo výklade.
Čo ale bolo pre nás najdôležitejšie ešte do začiatku kurzu, bolo hľadanie nového ubytovania, pretože sme vedeli, že na doterajšom mieste bývať nezostaneme. Po telefonátoch známym našich známych, stretnutiach a obhliadkach domov, sme našli krajšie, príjemnejšie, útulnejšie a dokonca lacnejšie ubytovanie v známej časti starého mesta Bab Thoume. Tu sme bývali ako väčšina študentov v starom arabskom dome s vlastným dvorom v centre domu. V prípade takéhoto ubytovania si prenajímate izby v dome, pričom tu máte často krát i zahraničných spolubývajúcich. Nové kontakty a priateľstvá sme preto nadviazali nielen na univerzite.
V prvý deň na univerzite sa spočiatku dôrazné nie postupne zmenilo na dôležité áno pri nastupovaní na kurz, kde nás bez problémov v prvý deň zaregistrovali, pričom s registráciou nám veľmi pomohol pán Bassam, ktorý učí na Damašskej univerzite a je dobrým priateľom nášho vyučujúceho, doktora Al-Absiho. Jeden z najsrdečnejších ľudí, akých sme stretli. K registrácií nám pomohlo aj to, že hneď v prvý deň sme vyplatili 18 000 sýrskych libier (niečo vyše 300 euro) za prvý kurz. Dôležitou súčasťou registrácie pre každého študenta však je podstúpenie testov na AIDS, na ktoré sme ešte v ten deň boli odoslaní. Túto skúsenosť môžeme označiť ako prinajmenšom zaujímavú.
Pre registráciu na univerzitu je však potrebné aj potvrdenie z domovského veľvyslanectva v Sýrii. Budova a samotná štvrť Damašku, kde sa nachádzajú viaceré veľvyslanectvá nás hneď na úvod príjemne prekvapila a na príjemnú atmosféru nadviazalo aj samotné stretnutie s veľvyslancom. Stretli sme sa s príjemným človekom, ktorý nám ponúkol pomocnú ruku. Neskôr počas pobytu sme spolu s veľvyslancom absolvovali i stretnutie s riaditeľkou jednej z najvýznamnejších cestovných kancelárií v Sýrii a s tým spojenú prehliadku boutique hotela Dar Al Noor v samotnom centre mesta.
Po splnení požiadaviek, sme mohli na druhý deň riadne nastúpiť na kurz. A čo nás vlastne čakalo? Štyri týždne školy, od nedele do štvrtku (pracovný týždeň), vyučovanie štyri hodiny denne (od 9:00 do 13:00) a testy. Test v polovici kurzu a druhý, ten hlavný test na konci kurzu, ktorý pozostával z písomnej časti, testu a ústnej časti. Na hodinách sme preberali písmo, gramatiku, konverzovali sme, písali diktáty, a to všetko hravou a zapamätateľnou cestou.
Jazykový inštitút Damašskej univerzity ponúka rôzne jazykové kurzy pre domácich aj cudzincov. Kurzy arabského jazyka sú odstupňované nasledovne: 1-3 level pre začiatočníkov, 4-6 level pre stredne pokročilých a 2 levely pre pokročilých. Level 1-6 je ohraničený výukou 80 hodín počas štyroch týždňov, týždenne teda 20 hodín výučby, za poplatok 18 000 sýrskych libier. Pred začatím každého kurzu musia uchádzači absolvovať zaraďovací test, podľa ktorého sú potom priradení do zodpovedajúceho levelu. Ak študenti úspešne ukončili určitý level, v prípade záujmu automaticky postupujú do nasledujúceho. Po ukončení štúdia sme obdržali za poplatok 200 sýrskych libier Certifikát o absolvovaní jazykového kurzu.
Na univerzite sa pokojne dohovoríte angličtinou. Zastúpenie študentov je tu naozaj z celého sveta a tak ste v rámci štúdia obohatení o nových známych takpovediac odvšadiaľ. Keďže ide o arabskú krajinu, stretnete sa tu s moslimskými študentkami, ktoré preferujú tradície a nosia odev zvaný abája a na hlave hidžáb, a ako kontrast ich dopĺňajú malé Číňanky oblečené v najnovších módnych trendoch. Na prvý pohľad priveľký mix národností a kultúr, pôsobí v konečnom dôsledku príjemne osviežujúco a rozhodne nie nudne. Na hodinách sa však stretnete len s arabským jazykom, pričom angličtina sa používa len v prípade, že už nefunguje ani kreslenie na tabuľu ako v materskej škôlke alebo zlyhala aj posunková reč.
Okrem štúdia sme si samozrejme nemohli odpustiť spoznávanie krajiny. Tunajších lákadiel je nespočetne
mnoho. Samotný Damašek oplýva jednou výnimočnou vlastnosťou, je mestom, ktoré vás každý deň upúta niečím novým. Delí sa na nový a starý. Ani v jednej časti tohto šesť miliónového mesta však nenájdete moderné mrakodrapy a obchodné centrum v ponímaní západného štýlu dokonca len jedno jediné. Čo je na starom Damašku azda najzaujímavejšie je fakt, že si už celé stáročie žije takpovediac po starom a svoju tvár mení len málo. V jeho srdci, v starom meste vás upútajú úzke uličky, ktoré lemujú často krát polorozpadnuté, ale stále obývané domy. V ich útrobách sa skrývajú hotely, reštaurácie a obchodíky ako z rozprávok Tisíc a jednej noci. Reštaurácie vám pripravia znamenitý gastronomický zážitok. Na starých trhoviskách vám pošteklí zmysly zmes korení od výmyslu sveta, ktorá sa mieša s opojnou vôňou dozretého ovocia. Tovar tu nájdete aj taký, o ktorom by ste len snívali. Na trhoch nájdete záplavu orientálnych tkanín a šperkov. V súčasnosti sa o záchranu samotného centra stará aj organizácia UNESCO, ktorá sa snaží zachrániť jeho jedinečnosť.
Náš prvý výlet bol do mestečka Ma’alula, vzdialeného asi 50 km od Damašku. Servisom približne 30 minút cesty. Ma’alula je predovšetkým kresťanské mestečko, posledné miesto na svete, kde sa stále rozpráva Aramejčinou, jazykom Ježiša Krista a kde sme si i my mali možnosť vypočuť Otčenáš v Aramejčine. Mestečko je „vložené“ do skál, čo poskytuje nezabudnuteľný pohľad. Naša cesta viedla k jednému z najstarších kresťanských kostolíkov na svete a tiež sme nevynechali Kláštor sv. Tekly. Dlhšie sme sa však nezdržali a pre stále silnejúci vietor sme prvým možným servisom cestovali späť do Damašku.
Bosra, mesto na juhu Sýrie, asi 110 km od Damašku, bola naším ďalším navštívených miestom. V minulosti bola významnou zastávkou na ceste do Mekky. Nachádza sa tam prekrásne rímske divadlo, niekoľko mešít a ruiny starého mesta, kde sme mohli vidieť jednotlivé vrstvy osídľovania mesta od rímskych čias. Ako sa vraví, keď človek opustí Damašek vidí už len biedu a hlad. A presne tak bolo tomu aj v Bosre. Keď sme prechádzali starou časťou mesta, pribehol k nám malý chlapec a začal nás sprevádzať a ukazovať, kde všade môžeme vidieť zaujímavosti. S ním sme prešli takmer celé staré mesto, pričom sme videli ako ľudia stále obývajú chátrajúce kamenné domy a snažia sa vyžiť aspoň z mála, čo majú. Nakoniec sme sa rozlúčili, do ruky sme chlapcovi vložili zopár sýrskych libier a pobrali sme sa naspäť na autobus do Damašku.
Nezabudnuteľným bol výlet na Golanské výšiny, na miesto, ktoré spravujú Spojené národy. Pred návštevou zničenej dediny Kunejtra sme si museli vybaviť povolenia na vstup do oblasti, potom nájsť servis, ktorý nás tam za rozumnú cenu odviezie. Golanské výšiny sú oblasť na severovýchode Izraela a hraničia okrem neho so Sýriou, Libanonom a Jordánskom. Je to oblasť, kde v minulosti prebiehali boje medzi Sýriou a Izraelom a dodnes sa tieto dve krajiny nevedia dohodnúť komu územie patrí. Vojenské konflikty medzi týmito krajinami spôsobili, že zasiahla Organizácia spojených národov a územie spravujú dodnes. Počas cesty, pri vstupe na územie spravované Spojenými národmi, k nám nastúpil policajt, sprevádzajúci nás po Kunejtre. Ukázal nám zničenú nemocnicu, mešity, domy a skončili sme len pár desiatok metrov od hraníc s Izraelom.
Všetky miesta majú v Sýrii svoje neopakovateľné čaro, ale najviac na nás zapôsobila Palmýra. Nachádza sa v púštnej oblasti na severe krajiny a vybudovaná bola okolo roku 200 n. l. Rozhodli sme sa pre cestu
autom s naším tureckým priateľom. Pri vstupe do mesta sme zostali takmer v nemom úžase. Zrazu sapred nami vynorilo obrovské miesto plné zrúcanín, predstavujúce celé staroveké mesto. Dlhé stĺporadie predstavujúce hlavnú ulicu dodnes vzpriamené, posvätný chrám, staroveké hrobky a pozostatky budov dýchajú minulosťou ešte i dnes. V meste sme bez problémov našli adekvátne ubytovanie s raňajkami priamo pod púštnym slnkom. Na prehliadku potrebujete minimálne celý jeden deň, pričom hrad týčiaci sa nad mestom sme stihli navštíviť ešte v deň príchodu.
Z Palmýri sme cestovali na západ do zelenej oblasti Sýrie, kde sa nachádza jeden z najkrajších hradov Krak de Chevaliers, po arabsky Kala´at al Hosn. Hrad bol križiakmi vybudovaný v polovici 12. storočia, tento významný strategický bod na kontrolu cesty do a z Libanonu bol využívaný oddávna, na osamelom kopci medzi Antilibanonom a horstvom Džabal Ansaríja.
Absolvovali sme i stretnutia a dlhé rozhovory s pánom Ramlahom, pôvodne beduínom, ktorý v minulosti študoval v Čechách.. Tento nás zobral na niekoľkodňový výlet cez mestá Tartus a Aleppo až na sever k beduínom do oblasti pri meste Rakka. Do pamäte sa nám vryla nezabudnuteľná večera pri majestátnej rieke Eufrat ako aj deväť hodinová cesta vlakom naspäť do Damašku, kedy sme ako jediné Európanky ani nevyšli po celú noc von z kupé. Pre istotu J.
Na záver snáď už stačí dodať len jednu vec, ktorú Damašku nemožno uprieť. Už od prvých chvíľ ako pricestujete, sa nadýchnete zeme, kde ešte i v súčasnosti možno cítiť starý orient. Mesto je ním presiaknuté skrz naskrz a neubránite sa pocitu, že ste sa stali cestovateľmi v čase. Buď sa sem už nevrátite alebo si túto krajinu zamilujete na celý život.
Autorky:
Hana Ivaničová
Jana Macúchová
