Pri svojom pobyte v Sýrii som si kone?ne ukradol štyri dni pre seba a vydal som sa do sýrskej púšte k beduínom. Momentálne ležím v stane uprostred púšte a píšem tieto riadky na mobile lebo všetci išli spať a zhasli svetlá. Za svojou hlavou mám veľkú dieru v stane. Umiestnili ma sem lebo vraj tu budem mať ?erstvý vzduch. No ja sa skôr bojím, že v noci nie?o príde a cez tú dieru ma zožere, lebo za mojím chrbtom je len nedozierna púšť. Musel som sa hneď na za?iatku nau?iť jednoducho ignorovať hmyz, ktorý sa tu po mne špacíruje.
Než som sa sem dnes dostal, tak som v Damasku strávil štyri hodiny čakaním na kamaráta, ktorý ma sem mal zobrať. Nakoniec sme sa teda vydali na cestu až v noci. Diaľnica do Palmyry je len nekonečná čiara cez púšť a v noci neuveriteľne jednotvárna. Po ceste som zaspal v aute na zadnom sedadle, lebo po predošlých nociach som toho mal ozaj dosť. Zobudil som sa až keď sme začali autom lietať v zákrutách. To sme opustili diaľnicu a vydali sme sa do púšte. Spočiatku som si myslel, že môj kamarát tu so mnou zostane aspoň chvíľu. No len ?o ma vyložil a povedal hlave rodiny, že rozprávam po arabsky, že to som ja ?o som tu bol minule, a že zostanem päť dní, odišiel. No nie?o po arabsky už viem, ale pri beduínskom dialekte kon?ím. Takže to vyzeralo ako keď u?íte niekoho plávať tak, že ho hodíte do hlbokej vody. A táto je ozaj hlboká. Tak som si s nimi posedel chvíľu. Nie?o sme si povedali, dal som im sladkosti pre deti, ?o malý chlapec zobral hneď útokom a nejaké cigarety pre dospelých. Vypili sme si ?aj, ktorý mimochodom Roberta a Omar chutil skvele a bol ako každý arabský ?aj neskuto?ne sladký. Keďže vstávajú o siedmej ráno, tak sa pobrali spať a mne prenechali ?asť stanu veľkú, že by sa tu vyspalo dvadsať ľudí. Pred tým než som si ľahol som sa šiel ešte von pozrieť na hviezdy. Ľudia to je najkrajšia vec na púšti. No?ná obloha. Toľko hviezd inde ťažko uvidíte. Krížom cez celé nebo jasná mlie?na drahá. Hviezdy sú tu ako klenoty, ktoré zdobia jednotvárnosť tohto kraja.
No som zvedavý ako prežijem tieto dni. A bez tlmo?níka pán profesor. Ak teda ?ítate môj blog. A okrem vás, ?o ho ?ítate vedzte, že ho ?íta aj minimálne jedna púštna kobylka, ktorá teraz na mne sedí a zvedavo pozerá na displej mobilu so mnou. Pôjdem ja pomaly spať a budem dúfať, že ma do rána nezožerie hmyz alebo jeden z tých psov, ?o po?ujem brechať vonku. Ale má to aj výhodu. Cez ten otvor v stene stanú vidím na hviezdy. Dobrú noc Arábia.
Ráno som sa zobudil o piatej. Noc bola taká ako keby vedľa vás niekto postavil obrovský ventilátor, lebo vietor tu dul bez prestávky celú noc. No a noci tu sú veľmi chladné oproti dňu. A popri tom som ešte uvažoval ?o to po mne lezie a pre?o tie psy musia robiť taký hluk. Keď som sa zobudil do chladného rána, všetci ešte spali. Rovno oproti vchodu do stanu za?alo vychádzať slnko. Vstal som už za svetla, ale slnko bolo ešte za horizontom. Len krvavá žiara zvestovala, kde sa o chvíľu objaví tá žeravá spaľujúca guľa. O chvíľu sa objavil na obzore požiar, z ktorého sa za?alo vynárať slnko. Spo?iatku ešte slabé, ale po pár minútach v plnej sile, s ktorou spravilo na otvorenej púšti peklo. Tak som videl západ slnka nad Stredozemným morom v Bejrúte a východ slnka v púšti. Teraz by sa hodilo, že už môžem pokojne umrieť. No my máme ešte iné plány.
Celý deň som teda radšej presedel v ochrane tieňa pod stanom. Popíjal som ?aj a bol som udivený ako veľa rozumiem beduínskemu dialektu. Teda ni? krát ni?. Chlapi a decká za?ali vyrábať klietku pre holuby. Tak som sa pridal a zapálil som sa tak do práce, že som trhal drôty a vyťahoval klince rukami. No po pár minútach som zistil, že som si zodral kožu na prstoch. Typický ja. Použije všetku silu, ale žiaden rozum. Tak som tam posedával, popíjal ?aj celý deň a tváril sa inteligentne. Neskôr keď sa decká prestali hanbiť, tak vo mne našli skvelý objekt zábavy. Takže som si plne užil ich pozornosti.
Keď sa už deň za?al chýliť ku koncu a slnko už bolo unavené po celom dni, som sa vybral na prechádzku do púšte ešte za svetla. Je to ?arovné miesto. Na celú diaľku kam sa pozriete je len nedozierna pláň a to je ako droga. Vidíte priestor bez hraníc a máte potrebu ísť stále ďalej. Ešte tamten kameň, ešte tamten tieň a vy sa len vzdialujete. A keď neobrátite svoje kroky, nenájdete cestu späť alebo ste zašli priďaleko, jednoducho zomriete. Keď sa slnko dostalo na okraj, zafarbilo všetko do ?ervena. Nizke zvyšky spasenej trávy rozohrali hru tieňov po piesku. Vracal som sa spať k stanom, keď ponad mňa preleteli dve sýrske stíha?ky. Tesne nad zemou, že som mohol pomaly vidieť pilotov. Želal by som si vidieť aj seba z ich perspektívy. Taký malý ?lovie?ik tárajúci sa krajinou.
Ve?er som si užil tiež nejakú tú zábavu. Vonku som stretol škorpióna, tak som zavolal na neho Fajsala, ktorý s ním urobil rýchly proces. Ja len dúfam, že nejaký jeho kolega nevlezie v noci do stanu. Bolo to zaujímavé stvorenie, ale stúpiť by som na neho nechcel. Aj preto sa stretol zblízka s papu?ou, lebo decká tu behajú ob?as bosé.
Pred spaním som ešte dostal ukážku tradičného sýrskeho tanca – ad dabke.
Tretí deň začal byť už pre mňa únavný, bo v noci som sa dobre nevyspal kvôli komárom čo ma hrýzli až do rána. A cez deň som začal uvažovať, že ďalšie dva dni budú veľmi dlhé. Čo ma prekvapilo u tejto beduínskej rodiny, že sa tu nepije káva. Kávu som považoval za jeden zo znakov beduínov. Beduínske tradicie tu tiež nebadám, no môj pobyt tu má nejaký zmysel. Dnes som sa prešiel do púšte, a zasa o kus ďalej. Tu som si uvedomil, aké je kráčanie pre mňa dôležité. Iba kráčať a premýšľať. Nekráčať niekam ani od niekaľ, len kráčať. A tiež aká je voda super, ale zároveň sa teším už na to jedno vychladené čo si dám v Damasku. A to bude to prvé, čo tam spravím. A preto sa asi vrátim o deň skôr. Môj život už totiž bez piva a talianskej kávy nemá zmysel. Práve ma pes zahnal do stanu. Ale písať som neprestal. Ani na úteku.
Na štvrtý deň som sa zobudil skoro, teda som v noci ani poriadne nezaspal, lebo ma niečo žralo celú noc. Komáre to neboli, no doteraz neviem čo to bolo. Ale keď vám poviem že mám asi sto hryzancov tak vôbec nepreháňám. Už by som sa rád vyspal normálne. Dnes sa deň trocha zmenil. Už som začal aj komunikovať s niektorými členmi rodiny a konečne som sa cítil menej ako cudzinec. Štyri dni je veľmi málo na to sžiť sa s niekým. A myslím si, že toto je najlepšia cesta ako sa naučiť hovoriť po arabsky. Bývať s jednou rodinou v púšti, lebo tu nemôžete byť sami, musíte komunikovať. A beduínska rodina sa drží celý deň pokope. Len že majú úplne odlišný dialekt.
Po obede sa tu v tábore zastavili dvaja Taliani, z ktorých sa nakoniec vykľuli moji susedia, bo bývajú asi o dvere ďalej v Damasku a jeden z nich sa dokonca pozná s mojimi kamarátmi. Svet je ozaj malý. Dokonca aj v sýrskej púšti môžete stretnúť nejakých známych.
Keď som sa prechádzal po púšti dnes, našiel som tam list papiera. Zdvihol som ho, prečítal si ho, usmial sa a poslal ho po vetre do neznáma. A keď ste zvedaví čo na ňom bolo, tak to vám nepoviem.
Ve?er som dostal zadarmo lekciu arabčiny z detskej knížky a spoločne sme zistili, že mám presne výšku stanového kolíku, takže tu môžem mať aj multifunkčné využitie. Hej a zistil som aj, že moje meno v beduínskom dialekte znamená niečo ako topiaci sa. Už viem prečo sa deti tak bavili vždy keď ma oslovovali.
V noci sme posedeli pri čaji a konečne sme sa poriadne rozrozprávali. Našiel som opäť miesto, kde sa mi páči, ale zasa deň pred tým ako musím ísť. Keď sme sedeli, tak ženy v stane zabili pavúka, ktorý bol taký veľký, že som sa ho bál aj keď bol mŕtvy. Po tých pár dňoch sa ma spýtali, že ako sa mi teda páči beduínsky život. Tak som im povedal, že milujem tú slobodu a tú ich kolektívnosť.
Vďaka bohu za silný púštny vietor dnes, bo mi bolo povedané, že v takomto vetre nie sú žiadne moskyty. No ja som nič nenechal na náhodu a obliekol som si všetko na seba. Aj ponožky a šermiarsku mikinu. Aj tak už vyzerám po minulej noci ako po boji.
Beduíni zvyknú mať tetovania. Hlavne teda ženy na tvári. Dnes som zistil ako sa robí. Vezmete popol z popolníka, zmiešate ho s vodou a soľou a obyčajnou ihlou na šitie túto farbu dostávate pod kožu. Možno to vyskúšam aj ja, ale až po tom, čo sa vrátim z Bagdadu. Každopádne už nejaké tie kozmetické zmeny mám za sebou. Tetovanie od moskytov a práve dredy z prachu. Keď som sem šiel prvýkrát, sprevádzala ma hudba Boba Marleyho a teraz keď odchádzam, mám vlasy ako on.
