- Oficiálny názov: Turecká republika
- Hlavné mesto : Ankara
- Najväčšie mesto : Istanbul
- Vznik Turecka: v roku 1923, po zániku Osmanskej ríše
- Štátne zriadenie: parlamentná republika
- Prezident: Abdullah Gul
- Premiér: Recep Tayyip Erdogan
- Rozloha : 783 562 km2
- Populácia : 75 mil.
- Etnické zloženie : 75% Turci, 18 % Kurdi
Poloha
Krajina sa nachádza v západnej Ázii, ale zasahuje až do Európy. Prevažná časť krajiny sa rozkladá v Malej Ázii (Anatólia) a malá časť vo východnej Trákii (juhovýchod Európy). Tvorí predel medzi Balkánom a Áziou, nazýva sa aj mostom na Blízky východ.
Turecko hraničí s ôsmimi krajinami : Bulharsko na severozápade, Grécko na západe, Gruzínsko na severovýchode, Arménsko, Irán a Azerbajdžanská exkláva na východe (exkláva je územie legálne alebo politicky pripojené k územiu, s ktorým fyzicky nesúvisí), Irak a Syria na juhovýchode. Stredozemné more a Cyprus sa nachádzajú na južných hraniciach. Egejské more obmýva Malú Áziu zo západu a Čierne more zo severu.
Dôležitými úžinami sú Bospor a Dardanely, ktoré spájajú Čierne a Marmarské more. Nazývajú sa aj Turecké úžiny. Tri štvrtiny hraníc Turecka tvorí more.
Turecko je jedným zo siedmich nezávislých turkických štátov (Azerbajdžan, Kazachstan, Kyrgystan, Turkmenistan, Uzbekistan a Severný Cyprus). Seldžuckí Turci osídlili Anatóliu v 11. st.
Hlavným mestom je Ankara. Počet obyvateľov je približne 75 mil. Turci, Kurdi a Arabi sú hlavné etnické skupiny žijúce na území Turecka. Úradným jazykom je turečtina, ale podľa oblasti sa tu hovorí aj kurdsky alebo arabsky.
Majoritným náboženstvom v krajine je Islam, prevažne sunnitského smeru.
Turecko je parlamentnou republikou, na čele krajiny stojí prezident.
Je najväčším štátom v regióne teritoriálne aj populačne. Rozlohou 774 815 km2 je väčšie ako ktorýkoľvek štát v Európe. Na Balkáne hraničí s Bulharskom a Gruzínskom.
Tri štvrtiny celkových hraníc Turecka tvorí more. Dôležitými miestami sú úžiny Bospor a Dardanely, ktoré krajina ovláda a tým má aj kontrolu nad námornou dopravou do Čierneho mora.
Reliéf
Turecko je prevážne hornatá krajina. Centrálnu Anatóliu pokrýva úrodná plošina. Najvyšším vrchom je Ararat ( 5 165/5137 m n.m.).
Anatólia je polostrov pravidelného tvaru, väčšina Turecka sa nachádza práve v Anatólii – až 97% rozlohy krajiny. Nazývaná je aj Malá Ázia alebo Anatolská plošina.
Európska časť Turecka, nazývaná aj Trákia, zaberá 3% z rozlohy krajiny. V tejto časti sa nachádza najväčšie mesto Turecka aj Európy – Istanbul s viac ako 11mil. obyvateľmi. Trákia je oddelená od Ázie Marmarským morom, úžinami Bospor a Dardanely.
Turecko sa delí štandardne do siedmich regiónov:
Čiernomorský región má prevažne hornatý charakter. Nachádzajú sa tu Pontské vrchy – kopírujú pobrežie Čierneho mora, Anatolská plošina je oddelená od pobrežia a ťažko prístupná. Aj z tohto dôvodu sa čiernomorské pobrežie vyvíjalo v histórii samostatne. Oblasť je vďaka vlhkejšej klíme husto zalesnená s úrodnou pôdou.
Marmarský región sa nachádza v Európe, tvorený je zvlnenou plošinou. Oblasť je vhodná pre poľnohospodárstvo s dostatkom zrážok. Región je husto obývaný s dvoma veľkými mestami Istanbul a Edirne. Úžina Bospor, ktorá je miestami užšia ako jeden kilometer, spája Čierne s Marmarským morom. Úžina Dardanely spája Marmarské a Egejské more.
Egejský región sa nachádza na západe Anatólie. Región je najvýznamnejší z pohľadu poľnohospodárstva, má úrodné pôdy a vyznačuje sa stredomorskou klímou. Najväčším mestom oblasti je Izmir, ktorý je zároveň tretím najväčším mestom Turecka a po Istanbule druhým najväčším prístavom.
Stredomorský región sa tiahne z juhu Turecka. Pobrežie kopíruje ďalšie významné pohorie, Taurus. Pohorie je skalnatejšie a menej rozčlenené ako Pontské hory. V minulosti slúžilo ako prírodná bariéra medzi Stredomorím a vnútrom Anatólie.
Centrálna Anatólia je považovaná za srdce Turecka. Je tvorená polosuchými stepnými vysočinami, rozprestierajúcimi sa medzi Pontskými vrchmi na severe a pohorím Taurus na juhu. Planina je vystavená vysokým výkyvom počasia počas roka. V lete je počasie horúce a suché, v zime zasa mrazivé so snehovými zrážkami. Najväčšie jazero v regióne Konya Ovasi.
Východná a juhovýchodná Anatólia je príznačná vysokými vyvýšeninami. Stretávajú sa tu Pontské hory a Taurus. Oblasť je známa aj ako Anti-Taurus, kde sa nachádza aj najvyšší vrch Turecka Ararat (5137m). V horách sa nachádza aj najväčšie jazero krajiny Van. Pramenia tu rieky Eufrat a Tigris, ktoré tečú ďalej cez Sýriu a Irak do Perzského zálivu.
Klíma
Klíma v Turecku je veľmi odlišná od regiónu k regiónu. Pobrežie Stredozemného a Egejského mora sa vyznačuje chladnými daždivými zimami. Úhrn zrážok miestami presahuje aj 1000 mm. Najviac zrážok padne na pobreží Čierneho mora, až 2500 mm.
Pohoria, ktoré kopírujú pobrežie na severe aj na juhu, bránia prenikaniu miernejšej klímy ďalej do vnútrozemia, preto prevláda v Centrálnej Anatólii extrémnejšia klíma. Teploty sa tu počas roka zmenia od +30 až k -30 v zime. Zrážok padne ročne okolo 400 mm.
Vodstvo
Na tureckom území pramenia dve významné rieky Eufrat a Tigris. Tieto sú nenahraditeľným prísunom vody pre Sýriu a Irak. Podnietili aj rozvoj poľnohospodárstva a s tým súvisiaci vznik najstarších civilizácií práve v tejto oblasti.
Najväčšie jazero Van.
Na východe krajiny sú dve dôležité rieky- Aras, ktorá tvorí časť hranice s Arménskom a rieka Coruh (Koruh).
Najdlhšia rieka Turecka, ktorá na jeho území pramení a zároveň sa na tureckom prebreží vlieva do Čierneho mora je rieka Kizilirmak, s dĺžkou toku 1182 km. Rieka pramení v centrálne časti krajiny.
Ďalšími riekami prameniacimi v centrálnej časti a vlievajúcimi sa do Čierneho mora sú rieky Jesilirmak a Sakarija. Rieka Meric, prameniaca v Bulharsku tvorí hranicu medzi Tureckom a Gréckom.
Mestá
Urbanizácia v Turecku prebieha vysokou rýchlosťou. V súčasnosti žije v mestách až 74% populácie. Pre porovnanie, v pol. 20. st. žilo v mestách len 25% obyvateľstva. Ročný nárast populácie v mestách sa pohybuje na priemere 4,5%. Najväčšími mestami sú Istanbul (cez 10 mil.), Ankara (3,5 mil.) a Izmir (3mil.). Do Istanbulu imigruje denne odhadom 320 ľudí a do Izmiru 220.
Intenzívny prílev imigrantov do veľkomiest spôsobil, že v okolí každého vznikli slamy. Stavby v takýchto chudobných štvrtiach sa v Turecku nazývajú „gecekondus“. Tento názov v preklade doslova znamená „postavený cez noc“. Stavby tohto typu vznikali za pomoci rodiny a susedov. Využívali starý osmanský zvyk, podľa ktorého stavby postavené cez noc nemôžu byť strhnuté úradmi. Rovnaké pravidlo využívali aj židia v Palestíne pri výstavbe prvých osád. Aj napriek zákazu tohto pravidla v roku 1966, výstavba ilegálnych budov pokračuje aj naďalej.
Obdobné ilegálne stavby nie sú príznačné len pre Turecko. Sýria
65% všetkých budov v Turecku sú postavené týmto spôsobom, 35% mestského obyvateľstva žije v ilegálne postavených domoch, 94% z nich je postavených na štátnej pôde. Na rozdiel do západných krajín, kde vláda vlastní v priemere 15% pôdy, v Turecku je to až 55%, ako dedičstvo po osmanských vládcoch. Nelegálne budovy ale nemusia pripomínať juhoamerické slamy. Zväčša ide o normálne murované stavby, ale bez riadneho povolenia.
Turecko mapa
