Turecko – Pamiatky a zaujímavosti

Medzi najnavštevovanejšie atrakcie a pamiatky Turecka patria:

Istanbul

Istanbul, kedysi hlavné mesto Osmanskej ríše, je jedno z najkrajších miest v Turecku s množstvom pamiatok a bohatou históriou. Spočiatku niesol názov Konštantínopol a bol hlavným mestom Východorímskej ríše a neskôr Byzantskej ríše. Je to mesto, ktoré jednou nohou leží v Ázii a druhou v Európe. Rôzne epochy dejín tu zanechali svoje významné pamiatky. Miešali sa tu behom času kultúry a náboženstvá.
K najvýznamnejším pamiatkam Istanbulu patria palác Topkapi, Hagia Sofia, Modrá mešita a ďalšie mešity postavené rôznymi sultánmi.
Veľké množstvo pamiatok je sústredených v historickej časti mesta Sultanahmet. Okrem nich tu návštevníci nájdu aj viacero hotelov a historických kaviarní.

Hagia Sofia (Aja Sofia)

Hagia Sofia je pravdepodobne najznámejšou pamiatkou Istanbulu, o ktorej už počul snáď každý. Monumentálny kostol, nazývaný aj Chrám Božej múdrosti, nechal postaviť na mieste bývalej byzantskej akropoly cisár Justinián, vládca, ktorý sníval o obnove zašlej slávy Rímskej ríše. Justiniánova bazilika bola dokončená v roku 537 a až do dobytia Konštantínopola Turkami roku 1453, bola najpompéznejším kresťanským svätostánkom.  Sultán Mehmet následne premenil stavbu na mešitu. Od roku 1934 je táto pamiatka prehlásená za múzeum.

Stavba mala byť akousi vďakou Bohu a cisárovou pečaťou vo víre dejín. Právom bol cisár po dokončení stavby hrdý na vykonané dielo, dodnes berúce návštevníkom dych. Justinián vraj vstúpil do dokončenej baziliky a prehlásil : „Sláva Bohu, ktorý mi dovolil vykonať také dielo. Šalamún, prekonal som ťa.“

Interiér dómu bol pôvodne pokrytý až 30timi miliónmi mozaikami. Pôvodný chrám vydržal ale len dve desaťročia, po ktorých ho poškodilo zemetrasenie. Viacero nasledovných panovníkov Konštantínopola alebo Istanbulu muselo chrám viacej krát opravovať.

Veľká kupola chrámu má až 30 metrov v priemere a je dômyselne skonštruovaná bez použitia oporných pilierov. Stabilitu stavby zabezpečuje geniálny systém 40tich masívnych oporných rebier, podopierajúcich kupolu chrámu. Tie sú vystavané zo špeciálnych dutých tehiel, vypálených  z unikátneho bahna na Rodose. Rovnaký trik použili architekti aj pri stavbe mešity Sulejmaníja Camii o 1000 rokov neskôr. Efekt, ktorý týmto stavitelia dosiahli, návštevníci spoznajú pri návšteve Hagie Sofie a následne monumentálnej stavby Modrej Mešity, kde sa ale vo vnútornom priestore nachádzajú oporné piliere.

Veľký bazár

Vyhľadávanou atraktivitou mesta je aj Veľký bazár (trhovisko) – Kapali Carsi. To sa nachádza 15 minút chôdze od Sultanahmet, pozdĺž starej rímskej cesty zvanej Divan Yolu. Toto najznámejšie a najväčšie historické trhovisko Istanbulu je vraj jedným z najkrajších na celom Blízkom východe. Cestovateľský sprievodca Lonely Planet dokonca označuje tento orientálny bazár za Mekku obchodníkov už od 15. storočia. Pôvodné malé skladiská sa v priebehu stredoveku zmenili na spletité trhovisko plné malých obchodíkov s látkami, koreniami, šperkmi a ostatným tovarom rozličného druhu.

Modrá mešita

Stavbou Modrej mešity v 17. storočí chcel sultán Ahmet I. konkurovať Hagii Sofii. Vraví sa, že sultán bol tak nadšený stavbou na mešite, že sa prác osobne zúčastňoval a podnecoval robotníkov k vyšším výkonom. Keď Hagia Sofia ohuruje svojou interiérovou krásou, Modrá mešita zasa môže konkurovať prevedením exteriérových prvkov. Nádvorie mešity sa považuje za najväčšie spomedzi všetkých mešít postavených Osmanmi a šesť z diaľky viditeľných minaretov má po tejto mešite mešita v Mekke.

 

Palác Topkapi

Palác Topkapi sa radí k jednej z top atrakcií Istanbulu a Turecka. Len na málo svetových múzeí sa viaže toľko zaujímavých príbehov, ako práve na Topkapi. Na prehliadku paláca si vyhraďte minimálne pol dňa. Prvé podlažie stavby dal postaviť sultán Mehmet Dobyvateľ krátko po obsadení Konštantínopola roku 1453. Palác sa stal sídlom sultánov a tí ho prestavovali až do 19. storočia, kedy vymenili definitívne Topkapi za paláce európskeho štýlu. Do paláca vstúpite Imperiálnou bránou a ocitnete sa na Janičiarskom nádvorí. V múzeu môžete navštíviť viaceré nádvoria, bohato zdobené miestnosti, knižnice a kráľovský hárem. Postupuje sa naprieč palácom k jeho vnútorným častiam. Čím sa dostávate viac do útrob paláca, ocitáte sa zakaždým v priestore, kde mohlo vstúpiť menej a menej osôb.

Najvýznamnejšie pamiatky Istanbulu sa dajú prejsť v jednom dni, no ak chce návštevník zachytiť atmosféru mesta a plne si prejsť väčšinu pamätihodností mesta, môže tu stráviť aj týždeň.

Zaujímavosti Turecko

Hlavným mestom Turecka je Ankara. Nachádza sa tu rímska citadela a neďaleko nej Múzeum anatolskej civilizácie.

Antalya je živé mesto s bohatou históriou. V centre mesta sa nachádza historická štvrť s osmanskými pamiatkami a taktiež veľa monumentov z obdobia antického Ríma.

Aphrodisias bolo založené počas skoršej doby bronzovej. Neskôr sa stalo miestom, kde bol postavený chrám Afrodity, bohyne lásky.

Aspendos – rímsky cisár Marcus Aurelius tu nechal postaviť v druhom storočí veľké divadlo. Na podnet Ataturka bolo obnovené a dnes je vo výbornom stave.

Bodrum, bývalý antický Halicarnassus, je dnes vyhľadávaným prímorským rezortom. Prístav pre jachty a pláže návštevníkom pripomínajú svetoznámu Francúzsku riviéru a St Tropez.
V Bodrume sa nachádzajú ruiny mauzólea, ktoré sa radí medzi sedem divov sveta. Zo stredovekej histórie tu ostala križiacka pevnosť sv. Petra. Dnes slúži ako Múzeum podmorskej archeológie.

Cappadocia – počas stáročí tu vietor a voda formovali vulkanické podložie tohto regiónu do fascinujúcich tvarov. Táto oblasť sa stala útočiskom raných kresťanov. Jaskynné domy, kostoly sú atrakciou tohto regiónu.

Didyma – bol tu postavený Apollónov chrám, ktorého svätyňa konkurovala veštiarni v Delfách. So stavbou chrámu sa začalo v piatom storočí pred Kristom, no ani po 2400 rokoch nie je stále dokončený. Návštevníkom ruiny aj dnes berú dych kvôli svojej veľkosti a kráse.

Ephesus bol hlavným mestom rímskej Ázie. Je to najzachovalejšie mesto gréko-rímskej kultúry v Stredomorí.

Gallipoli je mesto ležiace v úžine Dardanely. Bolo dejiskom významnej bitky v prvej svetovej vojne. Kemalovi Ataturkovi sa tu podarilo poraziť britské vojská a týmto si vydobyl svoju vojenskú slávu.

Izmir je moderný turecký prístav v Egejskom mori. Mesto je zaujímave svojím nábrežím a fascinujúcim bazárom. Môže poslúžiť ako dobrý východiskový bod pre Ephesus a Pergamum.

Konya je jedným z najstarších miest v Anatólii. V trinástom storočí bolo hlavným mestom ríše Seldžuckých Turkov.

Marmaris je obľúbený rezort v Stredozemnom mori. Nachádza sa tu aj vyhľadávaný jachtársky prístav.

Pamukkale – teplé vápenaté vody stekajúce po kaskádovom svahu tu vytvorili biele travertínové bazény. Miesto využívali už Rimania a vybudovali tu svoje kúpele.

Pergamum bol známy vďaka svojej veľkej knižnici. Antický Pergamon dal vznik náhrade papyru, pergamenu, na ktorý sa písalo potom po celé stáročia až do prebratia postupu výroby papiera z Číny.
Pergamonské Aesculapium bolo jedno z najslávnejších zdravotníckych centier klasickej doby.

Trója

Trója, pôvodne považovaná len za legendu, bola objavená v minulom storočí. Nachádza sa neďaleko Canakkale a Dardanel. Trója sa dlho považovala len za grécku legendu. Mesto spomína vo svojom slávnom epose Iliad Homér. Legenda sa stala skutočnosťou až keď nemecký archeológ a lovec pokladov Heinrich Shliemann objavil v Malej Ázii pozostatky tohto mesta roku 1871. Podľa legendy zničujúca vojna prebehla v 13. storočí pred Kr., kedy sa spojili grécke mestské štáty, vrátane Sparty, a tiahli smerom k Tróji. V epose sa príčina vojny poeticky vysvetľuje únosom krásnej Heleny synom trójskeho kráľa Parisom. Manželom Heleny nebol nik iný, ako spartský kráľ Menelaus. To malo viesť až k vojne, v ktorej na strane Grékov bojoval a padol neporaziteľný Achilles a ktorá viedla až ku konečnej skaze Tróje po tom, čo Gréci použili na vniknutie do nedobytného mesta trik v podobe Trójskeho koňa. Presný a skutočný príbeh tejto vojny a skazy mesta nám ostáva neznámy, no môžeme predpokladať, že príčiny vojny boli o dosť prozaickejšie, ako sa uvádza v epose. Trója kontrolovala oblasť malej Ázie a pravdepodobne vo vojne šlo o hegemóniu v tejto dôležitej oblasti.