Dnešný názov mestečka ležiaceho na juhozápade Turecka je Didim, ale v starých mapách či literatúre sa nájsť aj pod názvom Yenihisar (Nový zámok). Apolónov chrám, ktorý preslávil celé mesto v starovekom svete založili už v 7.storočí pr.Kr. Odvtedy priťahuje ľudí, ktorí túžia aspoň nachvíľku spočinúť v tieni jeho stĺpov.
Apolónova svätyňa v Didyme patrila už od svojho založenia medzi najvýznamnejšie chrámy. Neprešlo ani 200 rokov a miesto sa ocitlo s gréckymi Delfami na zozname popredných starovekých veštiarní. V jeho útrobách horel neprestajne posvätný plameň a ľudia z blízka aj zďaleka si prichádzali po radu. Peržania sa pri svojom výpade zastavili aj v Didyme a zanechali chrám ako aj celý posvätný okrsok v troskách. Až Alexander Veľký sa rozhodol obnoviť jej slávu a za jeho panovania Didyma povstala z popola. Zaujímavosťou je, že na stavbu použili miestny mramor, ktorý sem doviezli z neďalekého jazera Bafa Gölü ležiaceho približne 20 kilometrov severne od mesta. Ani Alexandrov chrám nemal v osude napísanú večnosť a silné zemetrasenie z roku 1493 ho spustošilo. Obyvatelia na niekoľko storočí miesto opustili a noví ľudia sa vrátili nazad až v 18.storočí.
Už z diaľky z hlavnej cesty vyzerá Apolónov chrám úžasne. Staroveké stĺpy siahajú nad strechy domov a každého nasmerujú priamo k chrámu. Za vstupom leží akási plošina, odkiaľ je na celú starovekú krásu panoramatický pohľad. Dva obrovské kamenné bloky zdobí hlava medúzy Gorgóny. Stala sa symbolom celého archeologického parku a jej symbol vidno na knihách, suveníroch či obrázkoch. Vedľa stojí nehybne socha leva. Kráľ zvierat sa často dáva do súvislosti s božstvom, ktorému je chrám zasvätený. Z mohutného chrámu stojí dnes už len trojica vysokých stĺpov. V čase najväčšej slávy ich tu bolo pre porovnanie 108. Samotné tri pôsobia veľkolepo a predstava, že by ich tu naokolo malo byť ešte 105 je takmer nepredstaviteľná. Stĺpov sa zachovalo viac než spomínané tri, avšak mnohé majú dnes už len niekoľko desiatok centimetrov. Ani tie však v kráse nezaostávajú, pretože ich bázy sú prepracované zaujímavými detailmi a potiahnuté reliéfmi. Chrám je tak zachovalý, že do jeho hlavnej časti vedú dve cesty malým kamenným tunelom. Po chvíľke tmy zaútočí na konci ostré slnko a pred očami sa rozleje prázdny priestor niekdajšej celly. Z tohto miesta sa na chrám pozerala kultová socha boha Apolóna. Na konci schodiska stojí dvojica štíhlych stĺpov a bočnú stenu chrámu zdobí niekoľko vyškriabaných obrázkov. Jedinou nevýhodou je, že na ne akurát svieti slnko a celý povrch splýva. Ak tomu tak nie je, obrázky pôsobivo vystúpia do priestoru. Ostanem tu ešte niekoľko chvíľ. Pretúlam sa pomedzi popadané kamene, stĺpy, sadnem si na iónsku hlavicu pod vavrín a užívam si pohľad na miesto, ktoré fascinuje svojou históriou.
mna oslovila ta monumentalita, hlavne pri stlpoch a jednotlivych popadanych bubnoch..
ale, mozno sa najde odpoved.. niekde na stenach vo vnutornej casti vraj mali byt nejake rytiny, myslim ohladne stavby chramu, niekde som o tom pocula, ci citala, ale presli sme to cele i viackrat a nic sme si nevsimli.. nevie niekto poradit?
Ahoj Lenka, je to naozaj monumentalne miesto. Rytiny by sa mali nachadzat na pravej strane, vtedy ako clovek zide tymi schodmi dovnutra chramu (obrazok 006), tam na tej stene by sa mali niektore nachadzat, ale ak na ne svieti prudke svetlo, da sa povedat ze splyvaju a clovek ich najde len ak vie, ze tam maju byt.