Hovorí sa, že každé mesto na svete má svoju dominantu, ktorú po čase pozná každý. Ománsky Muskat je síce hlavným mestom, ale nieje to metropola preplnená ľuďmi a pamiatkami. Starý Muskat dokresľujú hlinené pevnosti, biela architektúra tradičných domov, avšak symbolom mesta, hoci novým sa na prelome nového tisícročia stala obrovská mešita, ktorá nesie meno sultána Qaboosa.
Za tých pár dní som ešte nenavštívil mešitu sultána Qaboosa alebo Veľkú mešitu ako ju zvyknú prezývať domáci. Neleží ani v starom Muskate, ani v Mutrahu, ale na výpadovke na letisko pár kilometrov od centra hlavného mesta. Aj preto som si ju nechával na neskôr. Z okna taxíka či mikrobusu som ju už videl nespočetne veľa krát, vždy keď som z Muskatu odchádzal a následne sa do neho vracal. Stavba je majestátna už z diaľky. Zlatá kupola pohlcuje slnečné lúče a zo všetkých strán ju stráži päť vysokých minaretov. Štyri z nich zapichli architekti do rohov s výškou cez 45 metrov a piaty, najväčší má špičku vo výške úctyhodných 90 metrov. Vstup do mešity sprevádza tabuľa ako sa v nej majú návštevníci správať. Na svojom mieste nestojí dlho pretože len v roku 1993 sultán Qaboos rozhodol o jej stavbe a jej slávnostné otvorenie naplánovali na rok 2001.
Za nenápadným vstupom sa odrazu odkryje nádherná architektúra. Dláždené nádvorie z vylešteného mramoru sa leskne ako zrkadlo. Celá mešita je podobne ako domčeky v starom Muskate či naškrobené dišdaše ománskych mužov ladená do snehobielej farby. Spolu na jej výstavbu minuli 300 000 ton indického pieskovca. Ženská musalla, teda modlitebná miestnosť je pomerne strohá. V miestnosti potiahnutej kobercami sa môže naraz stretnúť až 750 žien. Na stenách visia dve obrazovky, ktorými sa vysiela v čase hlavnej modlitby obraz miestneho imáma. Ten sedí pochopiteľne v mužskej časti a tak ho ženy vidia len cez televízne obrazovky. Zaujali ma aj precízne zhotovené dvere, ktoré rezbári ručne vyrezávali. Z námestia, ktoré pretína zavlažovací kanál, jazierko a kopa stromov sa ide dolu schodmi do obrovskej miestnosti určenej mužom. Zem pokrýva druhý najväčší koberec sveta, ktorí ručne tkalo 600 žien takmer 4 roky. Pochádza z Iránu odkiaľ si ho sultánova rodina objednala a jeho 1 700 000 uzlov váži okolo 21 ton. Aj jeho rozloha je fascinujúca, keď si predstavíme že ide o 4343 m2 . Je ťažké si to vôbec predstaviť. Niekoľko metrov nad ním stojí obrovský, 14 metrov dlhý, prepracovaný luster z krištáľu. Aj on patrí k najväčším svojho druhu na svete. Mešita mi pripadá akoby bola zložená z niekoľkých častí. Mihráb smerujúci na Mekku pôsobí ako vystrihnutý z Perzie a oblúky striedajúce sa po stranách mešity zase navodzujú atmosféru Umajjovskej mešity v Damašku či španielskej Cordoby. Kráčam mäkkým kobercom a neviem kam sa skôr pozrieť. Rád by som sa tu ocitol v piatok počas veľkej modlitby, pretože by to musel byť určite neopakovateľný zážitok.
