V mestečku sv.Jána Krstiteľa

Ak má človek šťastie a môže sa pravidelne vracať na Blízky Východ, každá ďalšia návšteva je ako malý kamienok obrovskej mozaiky, ktorú si pomaličky stavia. Aj keď je dnes v tomto zaujímavom regióne toľko mešít ako kostolov, stále je tu príliš veľa pútnických miest, ktoré sa spájajú s biblickými príbehmi. V Palestíne, len pár kilometrov za pomyselnými hranicami Jeruzalemu leží malé, na prvý pohľad nenápadné mestečko Ain Karem. Zo zelenej krajiny, tak netypickej pre oblasť Blízkeho Východu rastie k nebu niekoľko kostolných veží a práve tu Ain Karem prišiel na svet sv. Ján Krstiteľ.

V ospalom mestečku, ktorého názov by sa dal preložiť ako „prameň z vinohradu“ žije len okolo dve tisíc ľudí. Dennodenne ich však z pokojného života prebúdzajú zástupy turistov križujúcich Svätú Zem. Vydláždená cesta vedie až na nádvorie najdôležitejšieho kostola s menom sv. Jána Krstiteľa. Cestu lemuje niekoľko obchodov so suvenírmi najmä náboženského charakteru. Pekné, drevené ikony s tvárou Panny Márie, malé jeruzalemské krížiky z olivového dreva aké nosia pútnici už stáročia alebo knihy či brožúrky o svojom najslávnejšom rodákovi. Predavači sa snažia odhadnúť na prvý pohľad prichádzajúceho človeka a prihovoriť sa mu jeho jazykom, ale namiesto slovenčiny či češtiny skúšajú taliančinu a napokon ruštinu. Za oblúkom sa rozprestiera nádvorie kostola. Stojím pod stromom, aby som sa uhýbal ostrým slnečným lúčom a pozerám na stavbu, ktorá vyrástla predo mnou. Páči sa mi jej kamenná architektúra, kamene naukladané na seba až pripomínajú stratené dedinky vo francúzskych Alpách. Vysoká, štíhla zvonica má skôr nádych hranatého minaretu ako miesto odkiaľ sa údolím každý deň ozýva prenikavý koncert zvonov. Okolo námestia sú na stenách modlitby písané na bielych kachličkách. Očami prechádzam po každej z nich, až sa pozerám na tú, ktorá sa začína slovami: „Nech je zvelebený Pán Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud…“ Aj slovenskí pútnici tu po sebe zanechali kúsok zo svojej domoviny. „Vo vnútri sa narodil svätý Ján, ktorý v rieke Jordán pokrstil Ježiša Krista“ dolieha ku mne hlas niektorého z mnohých sprievodcov rozprávajúci príbeh tohto miesta. Tu v biblickej krajine sa zdá, akoby každé miesto, dom, strom, rieka či mesto v sebe skrývalo niekoľko príbehov, ktoré mnohí akosi povedome poznajú. Treba vystúpiť pár schodov, aby sme sa dostali do samotného chrámu. Niekoľko metrov pod nohami, pod ťažkými kovovými mrežami prežilo do dnes zopár byzantských mozaík starých viac než 1500 rokov. Vnútro tvorí niekoľko drevených lavíc, pekne zdobený oltár a obrazy zo života Jána Krstiteľa. Zachytávajú jeho dni od narodenia až po osudný tanec krásnej Salomé. Najvyhľadávanejším miestom vo vnútri je neveľká kaplnka ležiaca na ľavo od oltára. Mozaiková dlažba plná geometrických útvarov vedie až k miestu, kde prišiel Ján Krstiteľ na svet. Mysľou mi preblesklo, že sa trochu podobá na miesto v betlehemskej Bazilike Narodenia, na ktorom sa len pár mesiacov po Jánovi narodil Ježiš Kristus. Miesto pripomína jaskyňu osvetlenú lampami alebo plameňmi sviečok. Ľudia prichádzajú, kľaknú si pred mramorový oltár a dotknú sa miesta, ktoré sa podľa tradície uvádza ako miesto narodenia. Takéto miesta majú svoje atmosféru. Nad vchodom visí obraz s príbehom, kde pravá ruka svätého Jána krstí Ježiša v Betánii stojac po členky v rieke Jordán. Stačí si len sadnúť a nechať všetko na seba pôsobiť.

Na mieste, kde sv.Ján Krstiteľ narodil dnes stojí kostol

Na nádvorí kostola sv.Jána Krstiteľa

Stopy slovenských pútnikov pri kostole sv.Jána Krstiteľa

Miesto narodenia sv.Jána Krstiteľa

Niekoľko stoviek metrov od tohto miesta leží tzv. Kostol Navštívenia. Oba patria k pýche celého Ain Karem. Kostol Navštívenia však oproti svojmu bratovi získal krajšiu polohu. Cestička k nemu stúpa a za sebou otvára pohľad na zvlnenú, prenikavo zelenú krajinu plnú ihličnatých lesov medzi, ktorými vidno oranžové, tehlové strechy nízkych domov. Cestou osviežuje vzduch malý prameň priezračnej vody. Hovorí sa, že sa tu zastavila aj Panna Mária, keď sa chystala navštíviť svoju sesternicu Alžbetu. Vonku na nádvorí sa modlí skupinka mladých ľudí. Prišli z Francúzska a tak ako mnohí iní aj oni navštevujú biblické miesta. „V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji” takto píše Lukáš vo svojom evanjeliu a judejské mesto v hornatom kraji nie je nič iné ako Ain Karem. Mária prišla navštíviť Alžbetu a Zachariáša. Obe nosili pod srdcom chlapcov, ktorí boli predurčení veľkému osudu. Keď sa Panna Mária objavila, v Alžbete sa pohlo dieťa. Toto všetko sa odohrávalo tu na vŕšku nad dnešným mestom, kde stál dom manželov. Aby sa nezabudlo, rozhodla sa matka cisára Konštantína, svätá Helena postaviť kostol, ktorý by celý príbeh pripomínal. Pôvodná stavba dlho nevydržala, ale po príchode križiakov do Svätej zeme spoznali toto miesto a nechali vystaviť nový kostol na ruinách starého. Po ich odchode, moslimovia ovládli celý región a Kostol Navštívenia začal chátrať a upadať do zabudnutia. Pod svoje ruky ho získali františkáni, ako aj mnoho iných cirkevných stavieb v Svätej zemi. Kostol, ktorý dnes vidia tisícky očí však pochádza až z polovice 20.storočia z dielne talianskeho architekta Antonia Barluzziho. „V jeho rodnom Taliansku ho skoro nikto nepoznal, ale tu v Svätej zemi odviedol obrovský kus práce“ vysvetľuje mi jeden z kňazov s ktorým som sa zarozprával priamo na Pastierských poliach za Betlehemom. Mal pravdu, ak si človek číta alebo listuje v knihe o Jeruzaleme nemožno jeho meno prehliadnuť. Pred vstupným portálom kvitne niekoľko farebných kvetov a za kostolom je príjemná záhradka. Malá skupinka turistov sa usadila na kamennom múriku a oddychuje. Nad vstupom je obrázok na ktorom cestuje Panna Mária na somárovi k Alžbete. V rohoch obrázku dokonca vidno mestá Nazaret aj Ain Karem. Maľby vo vnútri nepôsobia staro ako v iných kostoloch, ale tu sa ani niet čomu čudovať, keďže len nedávno oslávil svoje 55.narodeniny. Asi najzaujímavejším miestom vo vnútri je veľký kameň, za ktorý Alžbeta počas nechvalne známeho Herodovho vraždenia neviniatok skryla svojho malého syna. Zlaté písmo sa vyníma na pozadí modrej mozaiky a v latinčine spomína danú udalosť. Už stačí len pomaličky zísť z kopca naspäť dolu do mestečka. Niekoľko figovníkov bude za pár týždňov dozrievať, ale už teraz sa vzduchom nesie ich sladkastá vôňa. Púšť či nehostinná krajina je len hodina cesty autom, no tu medzi stromami je stále príjemný vzduch aj atmosféra. Podvečer sa vrátim do Betlehema a zo strechy budovy sledujem ako hviezdy prikrývajú svetlá tohto významného miesta. Takých je tu v Svätej zemi viac než dosť.

Prameň, pri ktorom sa zastavila Panna Mária, keď išla navštíviť Alžbetu