Podľa jednej legendy vyšiel prorok Mohammed na horu Qasioun, ktorá z jednej strany obkolesuje Damašek, pozrel sa na krásne mesto rozprestierajúce sa pod jeho nohami a povedal, že do raja chce vstúpiť len raz. Aj dnes o niekoľko storočí neskôr je pohľad z hory na Damašek nezabudnuteľným zážitkom. Nad strechami domov sa dvíhajú desiatky vysokých minaretov. Jedna z mešít utopených v histórii mesta patrí však k najvýznamnejším moslimským svätostánkom vôbec. Reč je o známej Umajovskej mešite ležiacej priamo v srdci starého Damašku. Zhora vidno jej tri minarety, ktoré sa snažia na pozorné oko návštevníka zvolať, aby sa k nim priblížil.
Na konci dlhočizného trhu al-Hammiydieh sa pomedzi obchodíky a hradbu tiel začnú vynárať múry obrovskej stavby. Nad hlavami vzápätí vyrastie široký kamenný minaret a pod ním vstup do samotnej mešity. Niet divu, že patrí k najvýznamnejším mešitám celého islamského sveta. Na svojom mieste stojí totiž už zo začiatku 8.storočia, čím sa radí aj medzi najstaršie stavby svojho druhu. Dávno predtým, než Arabi dobili nové územia, ktoré pretvorili na svoj obraz sa na tomto mieste konali rôzne pohanské rituály spojené s aramejským bohom Hadadom a neskôr aj rímskym Jupiterom. Mešita dnes hrdo nesie meno prvých kalifov Umajovcov. Práve oni spravili z Damašku hlavné mesto islamského sveta o ktorom sa rozprávalo široko ďaleko. Plán kalifa Chalída Ibn-Walída bol taký, že chcel postaviť „mešitu akú nepostavil nikto pred ním a nikto po ňom“. Vchod pre turistov je z bočnej strany, neďaleko ruín Jupiterovho chrámu. Len pár metrov od vstupu stojí ďalšie, nemenej významné miesto. Nenápadná stavba ozdobená kupolou je mauzóleum azda najslávnejšieho bojovníka Salahdína. Typická výzdoba v podobe striedajúcich sa čiernych, bielych a hnedých pásikov sa rozbieha po stene, zatiaľ čo jeho hrobka je prikrytá zelenou látkou s vyšívanými veršami z Koránu. Pred vstupom do mešity sa treba vyzuť. Je príjemné sa prechádzať nádvorím, kde teplé slnečné lúče vyhriali podlahu. Za bránou sa otvorí obrovský prázdny priestor. V tieni stĺpov za kolonádou posedávajú ľudia, niektorí sa spolu zhovárajú, iní si len prišli oddýchnuť od každodenných povinností a deti sa neúnavné naháňajú. Nádvorie križujú dievčatá oblečené v pestrých odevov zakrývajúcich telo a so šatkou na vlasoch. Aj niektoré malé dievčatá ich už nosia, no v naháňačkách im vôbec neprekážajú. V strede nádvoria stojí očistná fontána typická pre mešity. Sem prichádzajú moslimovia pred modlitbami na rituálnu očistu a až potom vstupujú dovnútra mešity. Vyzerá ako malý domček s bielo-čiernymi klenbami pod ktorými si starší muži vyhŕňajú rukávy a púšťajú vodu. O fontáne sa hovorí, že leží v strede trasy medzi Istanbulom a posvätnou Mekkou v Saudskej Arábii. „Ašhadu anú Lá iláha illálláhi wa Muhammadun rasúlulláh“ ťahavý hlas muezzína zvolávajúceho na modlitbu sa začne rozlievať celým priestorom. Kedysi dávno päť krát za deň liezol muezzín na samotný vrchol minaretu, no dnes v modernej dobe ho nahradili amplióny. Muži pridali do kroku a idú sa pomodliť. Umajovskú mešitu zdobia tri hranaté minarety. Ako plynul čas, všetky prešli opravami za dynastie Ajúbovcov, Mamelukov a napokon aj počas mocnej Osmanskej ríše. Každý z nich má svoje naj. Najstarším z trojice je Nevestin minaret. Jeho meno sa viaže s príbehom o obchodníkovi, ktorý daroval olovo na pokrytie strechy a jeho dcéra sa neskôr vydala za vládnuceho kalifa. Najkrajším je pre zmenu minaret Qayt Bey, pomenovaný po mameluckom sultánovi. Trojicu uzatvára najvyšší minaret nesúci meno Ježiša Krista. V islame si ho vážia ako jedného z prorokov a podľa miestnej tradície sa na Súdny deň objaví Ježiš na vrchole tohto minaretu. Sýria a obzvlášť Damašek je plný príbehov.
Prechádzam sa v tieni kolonády a sledujem ako sem prúdia hlúčiky veriacich či turistov. Mešity bývajú vždy miestom ako stvoreným pre oddych. Na južnej strane nádvoria zdobí priestor monumentálny vstup vykladaný snáď tisíckami miniatúrnych kamienkov. Na zlatom pozadí šikovné ruky majstrov poskladali obrázky predstavujúce bujné ovocné sady, krajinu, polia, rieky, bohaté paláce a rozprávkové mestá. Miestny myslia, že pri pohľade na mozaiku hľadia na raj, ktorý v Damašku videl prorok Mohammed. Slnko na poludnie už poriadne rozpálilo svetlú mramorovú dlažbu. Každý na nej automaticky zrýchľuje krok za krokom, aby si nepopálil nohy. Tie si oddýchnu až pri vstupe do samotnej mešity. Monumentálny vstup je zatvorený, za to sa do dovnútra dostať malými, nenápadnými vchodmi po prechode kolonády. Vnútro pokrývajú obrovské koberce tmavo červenej farby. Sú rozdelené tak, aby každý veriaci stál pri modlitbe na svojom. Vo vnútri posedáva po modlitbe veľa ľudí. Nikomu však neprekáža, keď sa medzi nich zamiešam. Sedím na mäkkom koberci a pozorne sledujem všetko naokolo. Nad hlavami visia obrovské lustre a staré korintské hlavice podopierajú klenby. Ústredným miestom je malá zaujímavá svätyňa. Jej vnútro je ladené do zelenej farby a vyzerá akoby žiarila. Ľudia prichádzajú k jej mrežiam, dotýkajú sa jej, perami odriekajú tiché modlitby a nakoniec cez ne pre šťastie prehodia zväzok bankoviek. Týmto miestom je svätyňa sv. Jána Krstiteľa. V islame vystupuje ako prorok Yahja, preto si ho uctievajú aj moslimovia. Jeden z príbehov hovorí, že je tu pochovaná hlava sv. Jána, ktorá skončila na tácke pre Salomé. O pár krokov ďalej je v stene vyhĺbený mihráb. Práve on je dôležitou súčasťou každej mešity, pretože udáva smer, ktorým sa ľudia modlia smerom k Mekke. Celé okolie je vykladané miniatúrnymi detailmi, arabským ozdobným písmom a hneď vedľa stojí minbar. Za týmto zaujímavým názvom sa skrýva miesto odkiaľ imám prednáša modlitby pre veriacich. Hore vedie niekoľko schodov, ktoré lemujú drevené, vyrezávané zábradlia. Pod ním sedí na koberci štvorica starších mužov. Dvaja z nich majú na hlave typické biele čiapočky a zvyšní dvaja omotanú šatku. Vedľa nich má na drevenom stojane ďalší muž otvorený Korán a potichu z neho recituje. Aj keď je Sýria krajina, kde prevládajú sunniti, tu v Umajovskej mešite majú svoje sväté miesto aj šiíti. Vo východnej časti nádvoria je miesto, kde stála kedysi vystavená hlava Husseina, šíítskeho imáma, ktorý prišiel o život v slávnej bitke pri Karbale v roku 680. Okolo miesta sa často pohybujú iránski pútnici a ženy v čiernom čádore zahalené od hlavy po päty.
Človek by ani neveril, koľko toho môže zažiť za jednou bránou mešity. Umajovská mešita v srdci orientálneho Damašku, však obyčajnou mešitou nieje.
