Na juhozápade Líbye, uprostred Sahary na hraniciach s Alžírskom, sa nachádzajú prehistorické skalné rytiny a kresby zapísané aj na Zozname svetového dedičstva UNESCO. V masíve pohoria Tadrart Acacus sa zachovali jaskynné maľby staré 14 000 rokov, niektoré z obdobia, kedy bola saharská púšť pravdepodobne pokrytá úrodnou savanou a preháňali sa po nej pravekí lovci.
Praveké skalné umenie je súčasťou vzácneho ekosystému, ukrytého uprostred púšte. Kresby znázorňujú ľudí a zvieratá, ktoré sa už dnes v púšti na severe Afriky nevyskytujú. Najprekvapivejšie sú vyobrazenia slonov, žiráf, pštrosov, nosorožcov a dobytka.
Kresby a maľby vedci rozdeľujú do niekoľkých periód podľa ich vzniku. Na základe nich vedia dokumentovať závažné enviromentálne zmeny, ktoré postihli severnú Afriku za posledné tisícročia. Jedny z najstarších kresieb zaraďujú do obdobia tzv.divokej fauny (10 000 – 6000 pred Kr.). Charakteristické sú práve znázornením veľkej fauny. Tie sa prekrývajú s kresbami obdobia okrúhlych hláv (8000 – 6000 pred Kr.), kedy sa medzi vyobrazeniami objavujú ľudské postavy s charakteristickými okrúhlymi hlavami. V tomto období sa miestni obyvatelia živili lovom a zberom. Novšie umenie pastierskeho obdobia (5500 – 2000 pred Kr.) dokladá domestifikáciu zvierat a vyobrazuje nové nástroje a rituály. Obyvatelia Sahary postupne prechádzali na viac usadlý spôsob života. Ako sa začala klíma oblasti meniť a územie vysychať, kresby znázorňujú kone a koňmi ťahané vozy. Evidentne dochádzalo k diaľkovým migráciám Severoafričanov. Toto obdobie nazvali vedci obdobím koní (1000 pred Kr. – 1 po Kr.). Posledné obdobie (200 pred Kr. až do súčasnosti) sa vyznačuje prítomnosťou vyobrazení tiav.
Skalné umenie Sahary má preto nielen obrovský potenciál pre rozvoj cestovného ruchu, ale je zároveň aj nenahraditeľnou súčasťou kultúrneho dedičstva ľudstva, ktoré nám pomáha pochopiť, ako sa v priebehu dejín menilo životné prostredie a ako na tieto zmeny reagovali ľudia v ňom žijúci.
Ani nedostupnosť lokality a veky, ktoré kresby pretrvali, nezabránili ich nedávnemu znehodnoteniu. Všetko sa podľa jedného z predstaviteľov turizmu v Ghate začalo v roku 2009, keď bývalý líbyjský zamestnanec zahraničnej cestovnej kancelárie posprejoval maľby po tom, čo bol prepustený.
Situácia sa ešte viac zhoršila v roku 2011, kedy s pádom Muammara Kaddáfiho došlo k závažnej destabilizácii krajiny, ktorej veľkú časť odvtedy kontrolujú ozbrojené polovojenské jednotky.
Zbrane sú dostupné prakticky všade a pohorie na juhozápade sa stáva vyhľadávanou lokalitou nelegálneho poľovania. Zlá bezpečnostná situácia prinútila turistov a archeológov opustiť Líbyu, čo len prispelo k zvýšeniu ohrozenia vzácnych pamiatok.
Deštrukcia nepostihla len kultúrno-historické pamiatky, ale aj prírodnú rezerváciu. S podobným problémom sa stretáva aj vláda v susednom Alžírsku. Dnes nájdeme mnohé kresby a rytiny posprejované vandalmi. Nechránené pamiatky „zdobia“ návštevníci vyškrabávaním svojich iniciálov, čím prispievajú k ich nenávratnému znehodnoteniu. Gazely a vlky žijúce v pohorí sa nadmerným lovom postupne dostávajú až na pokraj vyhubenia.
Zdroje:
http://english.alarabiya.net/en/life-style/art-and-culture/2014/06/03/Vandals-destroy-prehistoric-rock-art-in-Libya-s-lawless-Sahara.html
http://www.africanworldheritagesites.org/cultural-places/rock-art-pre-history/rock-art-of-tadrart-acacus.html
