Libanonská vláda sa v stredu zrútila po tom ako Hizballáh spoločne so svojimi spojencami opustili jej rady. Sporom, ktorý napokon viedol k pádu vlády je snaha vyšetriť incident, ktorý stál život bývalého premiéra krajiny Rafíka Haríriho.
Tribunál mal za úlohu vyšetriť atentát pri ktorom 14.februára 2005 prišiel o život premiér Haríri a spolu s ním ďalších 22 ľudí. Očakávalo sa, že by sa pri vyšetrovaní mohli zistiť osoby prepojené na Hizballáh a tým by sa zvýšilo napätie, ktoré môže ľahko skĺznuť do sektárskeho násilia.
Odchod Hizballáhu z vlády dostal krajinu do najhoršej politickej krízy od roku 2008, kedy sa Libanon ocitol veľmi blízko občianskej vojny. Májové nepokoje vo viacerých libanonských mestách si vtedy vyžiadali cez 80 obetí.
Terajšia vláda trvala len 14 mesiacov a od začiatku išlo o neľahkú koalíciu medzi rivalmi. Na jednej strane stál blok s podporou západu, ktorú viedol súčasný premiér Saad Haríri a Hizballáh na strane druhej s podporou Sýrie a Iránu. Spory ohľadom tribunálu paralyzovali vládu posledné mesiace, pričom Hizballáh neustále označoval vyšetrovanie za konšpiračné s podporou USA a Izraelu a žiadal u premiéra zamietnutie ich záverov. Saad Haríri však odmietol ukončiť spoluprácu s tribunálom. Priepasť medzi oboma stranami sa tým zväčšila a Hizballáh obviňoval Haríriho s príliš veľkou spoluprácou so západom. Ministri z Hizballáhu načasovali svoje rezignácie tak, aby prišli v čase stretnutia Haríriho s americkým prezidentom Barackom Obamom vo Washingtone.
“Kabinet sa stal príťažou Libanonu a už nebol schopný pracovat” objasnil na tlačovej konferencii príčinu rozpadu Džibrán Bassil, ktorý rezignoval na post ministra energetiky. “Dáme priestor ďalšej vláde” doplnil svoje vyjadrenie spoločne s ostatnými ministrami Hizballáhu. Bassil povedal, že sa ministri rozhodli vzdať svojich postov po tom ako Haríri “podľahol cudzím a americkým tlakom” a obrátil sa chrbtom k úsilu Sýrie a Saudskej Arábie, ktoré sa ponúkli vyšetriť atentát na jeho otca z roku 2005.
Objavili sa obavy, že by Libanon mohol skĺznuť do sektárského násilia, ale Rami Khouri, riaditeľ inštitútu medzinárodných vzťahov na Americkej Univerzite v Bejrúte to nepredpokladá. “Myslím si, že strach zo sektárskeho násilia je menší ako tomu bolo pred pár rokmi. Ľudia robia všetko pre to, aby sa vyhli násiliu.”
Teraz, po rozpade vlády sa prezident Michel Suleiman stretne s členmi parlamentu, aby sa dohodli na dizajnovanom ministrovi. S veľkou pravdepodobnosťou sa ním stane Saad Haríri za ktorým stále stojí veľká časť poslancov, hoci nedokáže zostaviť vládu bez Hizballáhu a jeho spojencov.
Na rozpad vlády reagoval urgentne aj Izrael a tisícky vojakov presunul na sever k napätej izraelsko-libanonskej hranici z obáv, že by sa nestabilita krajiny mohla premiestniť na juh a začala by ohrozovať hraničné pásmo.
