Po takmer deviatich rokoch odkedy USA napadli Irak sa svet dočkal oficiálneho ukončenia americkej vojny. Konflikt prišiel pred zrakmi svetovej verejnosti ukončiť priamo do Bagdadu Leon Panetta, americký minister obrany.
Panetta pristál vojenským lietadlom v irackom hlavnom meste ako líder americkej vojny v Iraku, ktorú prišiel aspoň takto symbolicky ukončiť. Spoločne s viacerými americkými diplomatmi, lídrami armády a obrany sa stretli na základni, kde podľa tradičných armádnych ceremónii zvesili vlajku. Tú si odvezú naspať do Spojených štátov.
„Opustíte túto krajinu s veľkou poctou, poctou ktorá trvá“ povedal Panetta zúčastnením vojakom a pred novinármi. „Môžete si byť istý, že vaša obeta pomohla irackému národu dostať sa z pod tyranie a ponúkla mu nádej s vidinou prosperity a mieru pre ich ďalšiu generáciu“ pokračoval. „Preliali sme tu našu krv, ale nič z toho nebolo zbytočné, pretože sme splnili misiu v ktorej sme pomohli krajine vybojovať vlastnú suverenitu a nezávislosť, aby si mohla vládnuť sama“. Povedal na margo mŕtvych Američanov v Iraku. „Každý, kto tu prelial svoju krv, veril, že to dosiahneme“ rozplýval sa Panetta.
Američania majú plán na ponechanie diplomatickej prítomnosti v Iraku s vidinou prehĺbenia vzťahov. Taktiež im chcú pomôcť k tomu, aby sa stali silným hráčom v oblasti Blízkeho Východu. Americké vojenské jednotky majú s koncom roka opustiť krajinu. V súčasnosti sa v Iraku nachádzajú už len 2 základne a okolo 4 000 vojakov. V roku 2007, kedy krajinu sužovala sektárska vojna ich tu bolo 500 a vojakov okolo 170 000. Vojaci, ktorí sú súčasne v krajine sa presunú na juh do Kuvajtu. Ostanú tu niekoľko mesiacov, pre prípad, že by ich Iračania povolali naspäť.
Irak však nasledujúce obdobie nečaká prechádzka ružovou záhradou. „Budú čeliť mnohým výzvam“ hovoril Panetta ešte počas svojej návštevy Afganistanu. „Budú čeliť terorizmu a tým, čo budú chcieť rozdeliť ich krajinu. Budú čeliť nástrahám, aby si udržali demokraciu a musia venovať všetku energiu jej fungovaniu. V skutočnosti sme im práve my dali možnosť, aby uspeli“ nešetril Panetta slovami chvály do vlastných radov…
Pre malé pripomenutie vojna začala 20.marca 2003 a od jej začiatku si Američania brúsili zuby na hlavu Saddáma Husajna, ktorého sa napokon podarilo chytiť, aby ho mohli takmer na konci roku 2006 obesiť. Vojnu obhajovali zničením zbraní hromadného ničenia, avšak ako sa neskôr ukázalo, išlo o klamstvo. Konflikt si vyžiadal život takmer 4500 amerických vojakov, avšak až okolo 30 000 vojakov či povstalcov na opačnej strane. Podľa organizácie Iraq Body Count si americká invázia vyžiadala od 103 – 112 000 mŕtvych civilistov…
Okrem osláv na americkej základni sa oslavovali aj v niektorých irackých mestách. Kým však Američania oslavovali svoje „víťazné“ ukončenie vojny, niektorí Iračania oslavujú, že konečne opustia ich krajinu. Najvášnivejšie oslavy sa odohrali v meste Falúdža, ktoré patrilo svojho času k hlavným mestám irackého odporu.
Dav ľudí vykrikoval heslá na podporu povstalcov a nad hlavami mávali transparentmi s nápismi ako “Teraz sme voľní” alebo “Falúdža je plameňom povstania”. Demonštranti nosili portréty povstalcov a volali na ich slávu. Okrem toho sa objavili v dave aj obrázky zabitých 9 amerických vojakov a zničených vozidiel, ktoré si vyžiadali krvavé udalosti v meste z roku 2004. “Sme hrdí na to, že sa nám podarilo zbaviť amerických okupantov a odchádzajú z Iraku” povedal Chalíd al-Alwa, miestny líder islamskej strany. “Tí čo zničili Irak, zaplatili krutú cenu, pretože naši ľudia si to pamätajú” dodal. Zhromaždenie sa konalo na námestí Al Chadra Mohammedija v centre mesta a miestni ho nazvali “festivalom na oslavu povstaleckej úlohy.”
Falúdža ležá 60 kilometrov západne do Bagdadu a už od počiatku vojny bolo miestom, kde sa konali ostré antiamerické protesty. Kým v roku 2003 na vojakov zvykli obyvatelia mesta hádzať len topánky, v nasledujúcom roku sa začalo hovoriť o krvavom povstaní. V marci 2004 skupina mužov brutálne zavraždila 4 amerických zamestnancov privátnej firmy kontraktorov z Blackwaters. V tom istom roku následne vo Falúdži uskutočnila americká armáda dva masívne útoky, ktorých stopy sú na domoch viditeľné aj dnes. Prvá ofenzíva chcela zahnať sunnitských povstalcov a donúťiť ich zložiť zbrane, avšak skončila neúspešne a Falúdža sa tak stala hlavným mestom povstania, kde operovala Al-Kájda so svojimi spojencami. V novembri 2004 sa odohral druhý z útokov a v tomto ostrom konflikte zahynulo okolo 2000 civilistov a 140 amerických vojakov. Druhý útok na Falúdžu sa považuje za najostrejší odkedy sa skončila Vietnamská vojna a ktorému musela americká armáda čeliť.
