Bernard Kouchner, francúzsky minister zahraničných vecí, sa vnedeľu vyjadril, že ak nedôjde k vzájomným dohodám medzi Izraelom a Palestínčanmi, mohla by o vzniku Palestíny rozhodnúť aj Bezpečnostná rada OSN. B. Kouchner vyjadril pre palestínsky denník al- Ajjám nádej, že sa Palestína stane už čoskoro členom OSN.
Francúzsko sa podľa Kouchnera naďalej prikláňa k riešeniu, ktoré vyjde zo vzájomnej dohody medzi oboma stranami, no v prípade, že rokovania zlyhajú, existuje možnosť, že Palestína bude vytvorená na úrovni Organizácie spojených národov.
Nevylučuje zásah Bezpečnostnej rady pretože medzinárodné spoločenstvo sa z dlhodobého hľadiska nemôže uspokojiť s aktuálnou situáciou v regióne.
Bernard Kouchner a jeho španielsky ministerský kolega sú momentálne na dvojdňovej návšteve regiónu. Počas svojej návštevy sa stretli s izraelským rezortným partnerom Avigdorom Liebermanom. Tento politik je vo svete známy predovšetkým svojimi ostrými a radikálnymi výrokmi, ktorými dokáže rozvíriť už nie príliš pokojné vody medzinárodných vzťahov v oblasti.
Ani pri zmienke o tom, že by celú situáciu okolo Palestíny a Izraela nakoniec vyriešila Bezpečnostná rada, si neodpustil pár ostrých výrokov. Upozornil Európu na to, že má na domácej pôde stále nevyriešené problémy a najskôr by sa mala zamerať na tieto, kým začne riešiť problémy druhých. Neodpustil si ani prirovnanie Izraela k medzivojnovému Československu. Pripomenul, ako tohto verného spojenca západné mocnosti obetovali Hitlerovi. Upozornil, že Izrael sa nemieni stať Československom roku 2010.
Moratórium, ktoré viedlo k pozastaveniu výstavby židovských osád na okupovanom Západnom brehu skončilo 26. septembra a Izrael neprejavil záujem o jeho obnovenie. Palestínsky prezident Mahmúd Abbás pohrozil odstúpením od rokovaní v prípade, že Izrael moratórium nepredĺži.
zdroj: sme.sk
Je až klišé ako sa niektorí politici neustále oháňajú Hitlerom a druhou svetovou vojnou.
OSN nevyhlásí nic. USA využijí v Radě bezpečnosti právo veta, aby zamezily vzniku nefunkčního „Palestinského státu“. Státu, kde by 2 různé vlády ovládaly 2 nespojitá území, který by efektivně neovládal své území a který by byl závislý na zahraniční pomoci. To už tady přece bylo v roce 1988, kdy „Palestinský stát“ vyhlásil Arafát.